V tomto čase sa sfarbujú do sýtočervena malé žlté plody, ktoré ľudia síce zvyknú volať hruštičkami či jabĺčkami, no v skutočnosti patria k úplne inému druhu. Je naším najväčším ovocným stromom a patrí medzi jarabiny. Ide o oskorušu, oficiálne jarabinu oskorušovú.
Jej plody nenájdeme na pultoch predajní, a zväčša ani na trhoch. Jarabina oskorušová, ľudovo oskoruša, patrí medzi vzácne ovocné dreviny. Nebolo zvykom vytvárať z jej stromov sady alebo aleje, ako sme zvyknutí pri jabloniach, hruškách či slivkách.
Stromy nachádzame v krajine zväčša ako solitéry, teda samostatne stojace ďaleko od seba. Na Slovensku ide najmä o teplejšie a suchšie oblasti a ovocinárske regióny s nadmorskou výškou do 800 m n. m., najmä na teplejších úpätiach karpatského oblúka, a to najmä v Bielych a Malých Karpatoch, Štiavnických vrchoch, Strážovských vrchoch a v tokajskej oblasti.
Jej stromy sa sadili ako hraničné, vymedzovali pozemky a zdobili medziradia vo vinohradoch. Oskoruše rastú pomaly a nebadane a aj po tristo rokoch vedia nadeliť viac ako tonu ovocia.
Stromy nájdeme v krajine ako krásne solitéry. (zdroj: Archív autora)Tvorcovia vínneho moku ich zvykli využívať na čírenie vína, a tiež na spomalenie a stabilizáciu fermentácie ovocných muštov. Mnohé jedince, ktoré zdobili našu krajinu bohužiaľ neprežili obdobie združstevňovania.
Raritne rastie aj ako lesná drevina. Samotná autorka tohto článku našla pri mapovaní oskoruší v Bielych Karpatoch spomedzi viac ako 200 stromov len menej ako 10 takých, čo mali lesný habitus.
Jarabina na kre vydrží. Patrí medzi rekordérov Čítajte Najväčšia na svete
Azda najznámejšie oskoruše sa nachádzajú v Modre, kde už pár sto rokov trónia za mestskými hradbami a od roku 2003 sú takzvané Tri modranské oskoruše aj chránené.
Tá najväčšia z nich s obvodom 503 cm je dokonca považovaná za najväčšiu známu oskorušu na svete. Na jej veku sa odborníci zhodnúť nevedia – podľa niektorých tu rastie 360, podľa iných až 500 rokov.
