Len málokto sa ešte na žihľave nepopŕhlil. Je to rastlina, ktorú každý pozná a nejeden človek sa jej radšej vyhne. No už oveľa menej ľudí vie, že ide aj o kvalitnú surovinu, ktorú možno využiť na zhotovenie množstva užitočných vecí.
Hoci ju vnímame najmä ako burinu či v pozitívnejšom prípade ako liečivú bylinu, spektrum možností jej zužitkovania bolo vždy veľmi pestré.
Minimálne od bronzovej doby slúžilo vlákno tejto rastliny na zhotovovanie tkanín a stále aj v 21. storočí láka mnohých výrobcov jeho potenciál uplatnenia v textilnej produkcii.
Zber žihľavy dvojdomej na vlákno. (zdroj: Petra Vidomusová)Už pri snahe zlomiť mocnú žihľavu si všimneme veľkú pevnosť lyka, ktorého samotné oddelenie od drevitej stonky nie je nijako náročné. To najjednoduchšie okamžité, ale účinné spracovanie v dnešnej dobe ovládajú ľudia zaoberajúci sa technikami prežitia vo voľnej prírode (bushcraft).
Čerstvé lyko žihľavy lúpu prakticky na kolene a bez použitia nástrojov dokážu zhotoviť z ručne deleného, nijako nečesaného vlákna veľmi pevné povrázky a šnúry so širokou škálou praktického využitia.
Starostlivejšie pripraveným lykom, ktoré pevne stáčajú iba v dlaniach, sú schopní pripraviť aj niť na jednoduché zošívanie. Za jednu hodinu možno podľa zručnosti a zvolenej techniky zhotoviť niekoľko metrov viazacieho materiálu.
Žihľavový povrázok. (zdroj: Petra Vidomusová)Dôkazy z praveku
Zrejme zatiaľ najstarším bezpečne doloženým výrobkom zo žihľavového vlákna je veľmi tenká niť. Ide o mediálne dobre známy nález pravekého muža Ötziho z ľadovca v oblasti Ötztalských Álp (objaveného v roku 1991 vo výške 3210 m n. m.), ktorý žil pred viac než 5000 rokmi.
Ötzi mal vo svojej výbave šípy, pri ktorých zhotovení boli vtáčie letky upevnené pomocou nití zo žihľavového vlákna. Nite hrubé 0,15 mm boli veľmi kvalitne spracované a spradené, čo svedčí o istej rutine pri narábaní s týmto materiálom.
