Tradičný chov prasiat na vidieku bol v minulosti neodmysliteľne spojený s ich pasením v chotári a na okraji lesa. Pre domáce prasatá aj pre ich divých predkov sú najprirodzenejším prostredím lesy a lúky, ktoré im poskytujú svojou pestrosťou a hojnosťou ideálne podmienky na život.
Pri modeli celoročného chovu prasiat vonku s rešpektovaním ekosystému vytvárame také podmienky, kde nie sú na rozdiel od konvenčných chovov potrebné stajne, betónové, roštové podlahy ani masívne ploty.
Odpadá práca s hnojom, preliečovanie liekmi a zápach z hromadenia hnoja. Dajú sa využiť aj pri pozemkoch inak nevyužiteľných. Pri zohľadnení všetkých faktorov je takýto chov dokonca rentabilnejší než priemyselný.
Prasiatka robí šťastnými, keď môžu ryť, naháňať sa a váľať sa v blate. Je to ich prirodzená vrodená činnosť, ktorú pri chove na pevnom rošte v malom chlieve nemôžu naplniť.
Prasatá sú chované v rodinných skupinkách - tak ako divé v prírode. Môžeme tak prejaviť rešpekt k zvieratám, ktoré nás živia.
Ladislav Mednyánszky:Pastier svíň, okolo roku 1875. (zdroj: Webumenia.sk)Udržiavajú zdravý les
Prasce spásajú rastliny, rytím vyhľadávajú korienky, oriešky, chrobáky, červy, larvy, slimáky, húsenice, myši. Zároveň je ich činnosť prínosná aj pre les.
Rozrušením pôdneho horizontu sa dostávajú na povrch semienka, kyprí a prevzdušňuje sa biomasa so zeminou, zem sa prirodzene pohnojí. Rozrúšanie povrchu les osviežuje, dochádza k aktívnejšiemu rozkladu biomasy, tvorbe väčšieho množstva uhlíka a humusu. Vzniká pestrejšia rastlinná pokrývka pôdy lesa než vrstva padnutých listov. Vytvárajú sa ideálne podmienky na klíčenie špecifických druhov rastlín.
