Krásne Sady sú miesto na slovenské pomery ojedinelé. Prístupom investorov ku krajine a k urbanizmu. A dokonca aj nárokmi na záujemcov o osídlenie. Nie o bývanie. O osídlenie celého územia jednou z mnohých vĺn pionierov, priekopníkov, ktorí chcú žiť inak. Odvážni ľudia, ktorí menia svoj doterajší život, aby z krajiny, trocha divokej a surovej, spravili krajinu kultúrnu.
Pomenovanie Krásne Sady evokuje pocit krajiny oplývajúcej hojnosťou. Realita Podtatranskej kotliny v blízkosti Popradu, kde sa pozemky nachádzajú, je však zatiaľ trochu iná.
Poľnohospodárska pôda je zväčša nižšej bonity a často predstavuje veľké štruktúry ornej pôdy. Krajina je pomerne otvorená. Na útulnú mikroklímu zabývaného prostredia si preto treba ešte chvíľu počkať.
Stavebný projekt ako tento však znamená veľkú zmenu. Krásne Sady majú ambíciu vytvoriť ucelený priestor na bývanie, vzdelávanie, trávenie voľného času a hospodárenie na ploche väčšej ako sto hektárov.

Viac ako šesťdesiat hektárov tvoria jednotlivé hektárové pozemky, zvyšná plocha pripadá na komunitné objekty, ako je škôlka a škola, komunikácie a najmä vegetačné prvky ekostabilizačnej zelene, najmä rozsiahle aleje.

Veľmi významné je pritom environmentálne hľadisko projektu, ktorému sú podriadené všetky realizačné návrhy. Podmienky, za akých je možné uchádzať sa o pozemky, sú na pomery bežných stavebných projektov prísne, no povedzme si, že konečne je to tak aj na Slovensku.
Výrazne limitujú zastavateľnosť parciel, počet stavebných objektov, regulujú architektonický návrh, riešia hospodárenie a zadržiavanie vody v krajine, intenzitu hospodárenia, pôvodnosť a rozsah výsadby drevín, ktoré musia tvoriť až 50 percent plochy a podobne.
Výsledkom je určitá matrica s variabilnými individuálnymi riešeniami. Je to model pre ľudí, ktorí chcú žiť v krajine.

Príspevok k slovenskej permakultúre
Krásne Sady vznikli pred piatimi rokmi a pritiahli množstvo zaujímavých ľudí. Jednou z rodín, ktorá skutočne hospodári na zverenej pôde, sú Strmeňovci. Marek a Eva.