Ešte začiatkom dvadsiateho storočia si z kvetov nevädze poľnej pripravovali ľudia limonádu aj pivo. Z ďalších modro kvitnúcich bylín bola veľmi obľúbená čakanka. Z jej pražených koreňov sa pripravovala cigorka - bezkofeínová káva. Jej listy sa v mnohých krajinách dodnes predávajú na tržniciach.
Nevädza poľná pochádza z oblasti Blízkeho východu a Stredomoria. Spolu s obilninami sa rozšírila takmer do celého sveta. Rástla najmä na poliach s obilím, menej bežne aj pri cestách, násypoch, úhoroch, rumoviskách a na narušených pôdach.
V minulosti charakteristickým spôsobom spestrovala polia obilnín spolu s vlčím makom, kúkoľom a rumančekom.
Dnes nevädzu, žiaľ, nachádzame zriedka pre masívne používanie herbicídov a pesticídov – nevädza nemá rada prechemizované ani vyhnojené pôdy, zvlášť sa vyhýba vápenatým pôdam, je skôr indikátorom pôd, v ktorých tento prvok chýba. Kvitne od júna do septembra.
Nevädnúca kráska
Pomenovanie nevädzy poľnej poukazuje na jej nevädnúci vzhľad a hojný výskyt na poliach. Staršie slovenské názvy sú: modračka, modrák, chrpa, sinokvet, tupykos, tupysrp, chrpový kvet, svetlák.
(zdroj: PIXABAY)Jej krásne modré lupienky sú nielen jedlé – môžu sa pridávať do šalátov alebo nápojov. Sú aj liečivé. Obsahujú veľa mangánu a draslíka. Majú močopudné, žlčopudné a protizápalové účinky. Nevädza blahodarne pôsobí na obličky, upravuje zrak. Na čaj môžeme zberať a sušiť samotné lupienky, ako aj celé kvety so zeleným kalichom.
Nevädza sa dodnes pestuje aj ako dekoračná kvetina v záhradách. Je medonosná, láka aj užitočný hmyz. V kuchyni sa využívala ako modré farbivo, farbil sa ňou dokonca aj papier alebo vlna.
