História produkcie potravín v lesoch siaha do dávnych čias. Mimoriadne cenné pozostatky takéhoto hospodárenia sa zachovali dodnes aj na území Slovenska.
Dobrým príkladom sú obnovované riedkolesy, kde sa obnovila pastva dobytka - Panónsky háj, ako aj Gavurky. Tu sa akoby zázrakom zachoval fragment riedkeho pasienkového lesa, kedysi takého typického pre naše územie.
Agrolesníctvo, čiže spojenie pestovania potravín s lesným hospodárením, je čoraz skloňovanejším pojmom. Niektorí o ňom hovoria ako o zaujímavej alternatíve ku konvenčnému poľnohospodárstvu, iní ako o nutnosti pre budúcnosť.
Nech už raz bude realita akákoľvek, agrolesníctvo dnes môže pôsobiť ako akási revolučná novinka. Pritom ide o veľmi starý systém hospodárenia, ktorý produkoval množstvo potravín, dreva a zároveň dal krajine neopakovateľný ráz.
Keď sa dnes povie les, väčšina ľudí si predstaví už len husté spoločenstvo vysokých a štíhlych stromov. Takto nám totiž podobu lesov od malička vštepujú do hláv autori rozprávok a detských knižiek a neskôr aj učebné osnovy na základných či dokonca stredných školách.
Len málokto si pritom uvedomuje, že okrem „tradičných“ vysokých lesov sa v našej krajine ešte v polovici minulého storočia vyskytovali aj úplne iné formy lesov. Typické pre našu krajinu boli pasienkové riedkolesy.
Stáda pod korunami
Skúste si predstaviť porast tvorenými mohutnými košatý stromami, pod ktorými sa pasú stáda bylinožravcov. Zrejme sa vám automaticky v hlave vynorí obraz exotickej savany alebo lesostepi. No tušili ste, že podobným typom krajiny u nás boli, respektíve dodnes sú tzv. pasienkové riedkolesy?
(zdroj: PIXABAY)Práve tento zabudnutý spôsob hospodárenia môžeme považovať za akýsi prototyp agrolesníctva. Ešte v stredoveku, teda z hľadiska histórie ľudstva celkom nedávno, bola pastva prasiat či hovädzieho dobytka v svetlých lesoch úplne bežnou záležitosťou.
