Je to dobrodružstvo s vôňou dymu, očarujúcou scenériou prírody a pohodlným, mäkkým machom pod zadkom. Odhrabete z hliny mäkkú hrabanku, zo skál sformujete okraje ohniska a postupne hromadíte mŕtvu kôru, paličky, konáre a šišky, aby ste iskrou kresadla prebudili k životu táborák.
Nič na tom, že máte so sebou iba zopár základných surovín a kotlík, alobal či ešus. I tie najobyčajnejšie jedlá chutia na sviežom povetrí akosi inak – slávnostnejšie, bohatšie a zaujímavejšie. Nie je to iba dymom, ktorý je jedným z prírodných korení. Za všetko môže rozpoloženie zmyslov, ktoré vnímajú atmosféru miesta.
Plameň, pahreba alebo kameň?
Tak ako doma volíte medzi sporákom, rúrou a remoskou, pri varení na ohnisku je to podobné. Buď sa spoliehate na spaľujúce plamene horiaceho drevoplynu, ktoré oblizujú varnú nádobu, alebo sa vám viac pozdáva žiara tlejúcich uhlíkov, ktorá nie je až taká agresívna ako oheň.

Podobné je to i s nahriatym plochým kameňom, ktorý dokáže nahradiť i nádobu samotnú. Potriete ho jedlým olejom, necháte riadne vypáliť v žiare ohňa a keď sa v tmavých tónoch začne lesknúť na povrchu, je ako panvička s nelepivým povrchom.
Upečie vajíčko, slaninu, pečeň ba i plátok mäsa, ktoré si v batohu donesiete v termoske. Takým istým spôsobom si pripravovali jedlo starí zberači a lovci.

Nikdy neklaďte do ohniska kamene mokré a vždy sa vyhýbajte bridliciam, ktoré po nahriatí praskajú a odstreľujú od ohniska. Pieskovec, ktorý nájdete v rôznych kútoch kraja, je zvyčajne bezpečný – zahrievajte ho však postupne.