Balneologické múzeum v Piešťanoch pomohli naplniť i záhradkári

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch má nádhernú archeologickú zbierku – mamutie kly, bronzové meče z rieky Váhu, zbierky dokumentujúce históriu kúpeľov aj návštevy maharadžov, ako aj kolekciu predmetov z pozostalosti generála M. R. Štefánika. Zhovárali sme sa s riaditeľom múzea, archeológom PhDr. Vladimírom Krupom.

Záhradkári s archeológmi majú jednu vec spoločnú: intenzívne sa prehŕňajú v zemi, aby objavili bohatstvo, ktoré sa v nej ukrýva. Máte záhradku?

Máme menšiu záhradku a v nej zasadené okrasné stromy a kríky – smreky, tuje, vŕbu kučeravú, orgován, ibišteky. Rastie tam baza. Zasadili sme si ovocné stromy a kríky – slivku, jablone, čerešňu, ríbezle, egreše, maliny. Máme tam i vinič. Máme tam i menšiu časť, v ktorej je zeleninová záhradka. A časť, kde je len trávnik a veľmi príjemné posedenie.

Záhradu mám veľmi rád, je v nej príjemne a nachádzam tam pokoj a načerpám duševnú energiu. Je to úžasné. Malý zázrak v dnešnej uponáhľanej a stresujúcej dobe. Ostrov pokoja a pohody.

Ako vyzeral tento kraj v časoch, keď ho objavili lovci mamutov?

Oblasťou, v ktorej ležia Piešťany, preteká Váh. Významný vodný tok, rieka, ktorá zohrala dôležitú úlohu pri tvorbe tunajšej krajiny aj v historickom vývoji Slovenska. Pravekí lovci mamutov – teda lovci mladšieho obdobia staršej kamennej doby (paleolitu), sa v tejto oblasti stretli s krajinou, ktorá mala stepný charakter. Vo vlhkejších obdobiach mala charakter lesostepi s menšími, riedkymi lesíkmi.

V oblasti Piešťan a Moravian, Banky či Ratnoviec a vôbec v tomto regióne (podobne ako v iných oblastiach Slovenska) to bola nezalesnená chladná step, tundra či lesotundra. Mala podobný charakter ako severoamerické prérie, len počasie bolo oveľa chladnejšie a žili tu tomu zodpovedajúce druhy cicavcov, napríklad – sob (hlavná lovná zver tunajších lovcov) a dnes už vyhynuté druhy mamut srstnatý a nosorožec srstnatý.