V časoch, keď sa obilie na úzkych políčkach ručne dorábalo a bolo preto vzácne, bol chov sliepok úzko naviazaný na prírodný lokálny ekosystém. Sliepky si vedia potravu obstarať prirodzene samy v okolí.
S príchodom lacných priemyselne dorábaných krmív a s klietkovým chovom však došlo k radikálnej zmene v jedálnom lístku sliepok. Aká je ich skutočná životaschopnosť a hodnota v krajine človeka?
Sliepky sú všežravé, pochutia si na rastlinnej aj živočíšnej potrave. Okrem hmyzu, trávy, byliniek, rôznych plodov a semienok sliepky zužitkujú aj zvyšky z kuchyne a menej kvalitnú zeleninu zo záhrady. Tak ako každý tvor však majú najradšej pestrú čerstvú stravu z okolia.
Výživová hodnota takto chovaných sliepok je omnoho vyššia. Vajíčka sliepok takto chovaných majú vyšší podiel zdraviu prospešných omega 3 mastných kyselín. Stačí im len zabezpečiť dostatočný výbeh tvorený zatrávneným pozemkom so stromami a kríkmi.
Sliepkam vyhovuje pestrosť lúčnych a lesných porastov, ovocných sadov či neudržiavaných húštin. V permakultúre sa cielene vysádzajú kríky a stromy, ktoré im prirodzene poskytujú krmivo.
Okrem bežných ovocných stromov a kríkov im môžeme vysadiť bazu, vtáčí zob, jarabinu, drieň, muchovník, hlošinu, morušu. Sliepky usilovným hrabaním krtincov, lístia a trsov trávy nájdu množstvo červov a hmyzu.
Pri takomto prirodzenom spôsobe chovu kolíše znáška sliepok podľa sezóny. Avšak pri dokrmovaní gazdovským krmivom znáškovú sezónu výrazne predĺžime.
(zdroj: AdobeStock)Vybrať vhodné plemeno
Pri pastevnom chove sliepok je dôležité vybrať vhodné plemeno a počet sliepok. Počet je závislý od dostupnej plochy výbehu a dostupnej potravy, aby sa stihla príroda regenerovať.
