Stránky slovenských aj zahraničných médií v posledných rokoch čoraz častejšie zaplavuje téma kosenia lúk, ktorá sa dlho zdala takou banálnou činnosťou, že takmer nikomu príliš nestála za diskusiu.
Lúky sú bezpochyby dôležitou súčasťou našej krajiny. Kosenie je na jednej strane nevyhnutné na ich udržiavanie, lenže na strane druhej sa stalo jednou z hlavných príčin úbytku biodiverzity. Ako je to možné?
Odpoveď na túto otázku treba hľadať v polovici minulého storočia. Rovnako ako rôzne aspekty života ľudí a nášho pôsobenia na prírodu, aj kosenie lúk v tých časoch prešlo radikálnou premenou.
Pred nástupom kolektivizácie v krajine hospodárilo veľké množstvo gazdov, ktorí popri pestovaní plodín živili svoje rodiny chovom hospodárskych zvierat. Pre tie bolo potrebné na zimu zabezpečiť dostatok potravy, najmä vo forme sena.
Gazdovia kosili lúky pomocou jednoduchého nástroja – kosy, keďže inak to po celé stáročia ani nešlo. Ručné kosenie bola fyzicky aj časovo náročná aktivita, ktorej načasovanie veľmi záviselo od počasia a postupu ďalších prác na poliach.
Všetky tieto skutočnosti zabezpečovali obrovskú časovú aj priestorovú rozmanitosť krajiny, vďaka ktorej len veľmi ťažko mohla nastať situácia, že by boli v jednom chotári či doline naraz pokosené všetky lúky. Dnes je však všetko úplne inak.
Rodinné gazdovstvá vystriedali roľnícke družstvá a tie veľké koncerny, ktoré často hospodária na území viacerých obcí. No a kosy nahradili traktory a kosačky, vďaka čomu na pokosenie lúk zrazu stačí už len pár hodín či desiatok minút.

Narazila kosačka na kameň
Takéto rýchle a veľkoplošné kosenie je nepopierateľne úžasným pokrokom, ale zároveň aj veľkým kameňom úrazu pre biodiverzitu.
Prvým úskalím veľkoplošného kosenia, ktoré pred pár rokmi začalo výraznejšie rezonovať v spoločnosti, je úhyn veľkých zvierat, najmä mláďat cicavcov skrývajúcich sa vo vysokej tráve.