Agrolesníctvo je alternatívny spôsob hospodárenia, ktorý zažíva znovuzrodenie a má veľký potenciál aj v dnešných časoch.
Postupne vám predstavíme príklady reálnych agrolesníckych systémov z viacerých európskych krajín. Ukážkou dobrej agrolesníckej praxe je príbeh francúzskeho farmára Alaina Magnauta, ktorý sa popri produkcii dreva venuje voľnému chovu sliepok.
Alain Magnaut je francúzsky farmár z regiónu Gers. Rozhodol sa prejsť z tradičného lesníctva s topoľmi na silvopastevné agrolesníctvo s hydinou vo voľnom výbehu pod stromami.
V roku 1980 bolo topoľmi vysadených niekoľko pozemkov, najmä na zmiernenie škôd spôsobených povodňami miestnej rieky Gers. Tieto pozemky by sa dali označiť ako lesnícka monokultúra.
Stromy boli vyťažené v roku 1997 a pred opätovnou výsadbou Alain Magnaut uvažoval o zvýšení produktivity týchto pozemkov. Rozhodol sa pridať chov hydiny vo voľnom výbehu. Dvor s hydinou (2,5 ha) s dobre vyvinutými stromami a zdravými sliepkami predstavuje jednoznačný úspech.
Alain Magnaut a jeho topole. (zdroj: archív)Alain Magnaut tiež pestuje plodiny s drevinami na ornej pôde na 65 hektároch s rozmanitými odrodami stromov. Chov hydiny prináša krátkodobé príjmy, ktoré dopĺňajú dlhodobé príjmy z predaja dreva. To zlepšuje finančnú bilanciu hospodárstva.
Stromy a zvieratá pekne spolu
Okrem iného zdravie a pohoda zvierat sa zvyšujú vďaka ochrane pred vetrom a dažďom. Stromy tiež poskytujú tieň a pocit bezpečia. Plocha potrebná na takýto typ systému sa pohybuje od jedného do šiestich hektárov na jeden chov v závislosti od typu stavby.
