Agrolesníctvo má bohatú minulosť a možno povedať, že z neho sa vyvinulo súčasné poľnohospodárstvo, ako aj lesníctvo. Dnes v súvislosti s agrolesníctvom hovoríme o návrate k lepšiemu využívaniu drevín pri hospodárení na pôde.
Znamená to viac domácich a lesných záhrad, viac vetrolamov, remízok a sadov, kombinovanie chovu hydiny, zvierat či včiel s pestovaním stromov, ako aj pestovanie ovocných drevín na pasienkoch. Prináša viac pracovných príležitostí v regiónoch.
V súčasnosti sa prejavuje rastúci celosvetový záujem o zmiešané poľnohospodárske a lesnícke systémy, najmä pri hľadaní takých systémov hospodárenia, ktoré je možné využiť pri riešení súčasných environmentálnych problémov, ako je erózia, sucho, povodne, degradácia pôdy, vymieranie mnohých živočíšnych a rastlinných druhov, dokonca aj vysoká nezamestnanosť v Európe a vyľudňovanie vidieka.
K riešeniu týchto problémov môže prispieť aj vytváranie a využívanie agrolesníckych systémov, ktoré sú dnes odborníkmi považované za jeden z najvýznamnejších adaptačných nástrojov pri hospodárení na pôde a budú výrazne podporované aj v novej Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020.
Nový názov pre staré praktiky
Agrolesníctvo je zaužívané prevažne v tropických a subtropických oblastiach, kde klimatické podmienky prakticky neumožňujú iný spôsob hospodárenia.
Napriek tomu agrolesnícke systémy majú svoje nezastupiteľné miesto aj v klimatických podmienkach mierneho pásma, a to nielen z historického hľadiska.
Agrolesníctvo má bohatú minulosť a možno povedať, že z neho vzniklo moderné poľnohospodárstvo, ako aj lesníctvo. Už z názvu je zrejmé, že ide o spojenie poľnohospodárskej a lesníckej činnosti.

Existuje viacero definícií, no vo všeobecnosti agrolesnícke resp. agrodrevinové
systémy sú „systémy hospodárenia na pôde, pri ktorých sa na jednej ploche zámerne kombinuje poľnohospodárska produkcia (rastlinná a/alebo živočíšna) s pestovaním drevín (lesných a/alebo ovocných stromov a/alebo krovín).“