Aby sme pri získavaní osiva v záhrade zachovávali cenné vlastnosti a znaky pestovaných odrôd, musíme sa okrem iného postarať o to, aby sa naše rastliny neskrížili s inými. Pripomeňme si preto, ktoré z bežných druhov patria k samoopelivým a ktoré k cudzoopelivým.
Domáce osivárstvo je jednak cestou k získaniu vlastného osiva, adaptovaného na miestne podmienky, ako aj dôležitým príspevkom k uchovaniu cenných starých odrôd.
Navyše spestruje záhradky o kvitnúce rastliny a je tak podporou užitočného hmyzu a má aj ďalšie prínosy pre človeka a životné prostredie.
Bezproblémovo samoopelivé
Semenami množené plodiny môžeme rozdeliť na samoopelivé, ktoré sú opeľované vlastným peľom, a cudzoopelivé, ktoré sú opeľované peľom inej rastliny toho istého druhu.
Pri autogamných druhoch je riziko kríženia malé a pri bežných podmienkach sa odrody medzi sebou nekrížia. Medzi samoopelivé patria z najčastejšie pestovaných zelenín predovšetkým hrach, fazuľa obyčajná, paradajky a šalát. Pri nich možno v jednom roku doma osiváriť aj viac odrôd súčasne.
Fazuľa obyčajná je samoopelivá, na snímke je kríčková rodinná odroda Z Bučkovca. (zdroj: Autor a archív Gengelu)Z praktického pohľadu je lepšie aj pri samoopelivých druhoch nepestovať dve odrody tesne vedľa seba, pretože je možnosť, že sa vzájomne prepletú svojimi úponkami, napríklad pri dvoch rôznych odrodách hrachu.
Lepšie je dodržať medzi nimi vždy niekoľkometrový odstup alebo ich aspoň oddeliť záhonom iného druhu. Z poľných druhov patrí k samoopelivým napríklad väčšina našich obilnín - pšenica, jačmeň alebo ovos.
