V záplave noviniek nezorientovaný spotrebiteľ ľahko podľahne reklame na moderné odrody, ktoré čas ešte dostatočne nepreveril.
V hektickom období jarnej výsadby ovocných stromčekov sa lepšie rozhliadnime v našom okolí a pripomeňme si dve staršie odrody slivky a višne.
Wangenheimova a Ostheimská donedávna spoluutvárali našu krajinu. Prečo si stále zasluhujú našu pozornosť?
Slivka Wangenheimova
Táto skorá slivka má svoju domovinu v Nemecku. Hojne sa vyskytuje na väčšine územia Slovenska a podobne to je aj v Českej republike. Vďaka vysokej mrazuvzdornosti dreva a otužilosti kvetov sa pestovala vo vyšších polohách.
Dospelé statné aleje tejto slivky nájdeme na Liptove pod Tatrami i Turci, roztrúsene však po celom Slovensku. Z diaľky zaujme jabloňovým, široko rozklenutým tvarom koruny, ktorú tvoria masívne kostrové konáre. Zblízka zasa guľatými závalmi na kmeni, ktoré sú odrodovým znakom.
Stromy dosahujú značnú veľkosť a dlhovekosť. Plodí takmer každoročne plody strednej veľkosti, oproti pravým slivkám je mierne zaguľatená.
(zdroj: archív)Voňavá a veľmi sladká
Dužina je zlatožltá, veľmi sladká, mierne korenistá, veľmi dobrá. Prvé plody dozrievajú v polovici augusta, sprevádza ich príjemná vôňa, následne zrejú postupne dva až tri týždne.
V dospelosti sa odvďačí za mierne zmladzovanie udržaním veľkosti plodov. Jej mrazuvzdorné drevo sa využíva pri medzištepení sliviek i marhúľ.
