Nahý ovos má rád skorú sejbu

Pri domácom osivárstve si môžeme vyskúšať nielen produkciu osív zeleniny, byliniek alebo kvetov, ale aj niektorých obilnín. Marec je mesiac, keď na záhony vysievame napríklad nahý ovos.

Je to nenáročná plodina, ktorá sa ľahko a bez problémov pestuje aj semenári a navyše má všestranné využitie aj v kuchyni. Na rozdiel od bežného ovsa má totiž nahý ovos obilky bez šupiek, nahé, čo je výhodné pre spracovanie.

Skoré siatie dobre využije zimnú vlahu

Ako iné jarné obilniny má nahý ovos rád skoré siatie. Využije tým ideálne zimnú vlahu, vodu, ktorá je v pôde po roztopení snehu a predjarných dažďoch.

Nízke teploty skoro na jar mu nijako neprekážajú, jeho zrno klíči už pri 4 °C. Skoré siatie ovsa zabezpečí možnosť dobrého zakorenenia a následný rýchly vývoj rastlín.

Naopak neskoré výsevy trpia často suchom, rastliny i zrná sú menšie a celkový výnos zaostáva. Sejeme teda vždy čo najskôr na jar, len čo to stav pôdy dovolí. Dobré výnosy má nahý ovos vo vyšších polohách, kde je viac zrážok, ale pri včasnom siatí a dažďoch pekne rastie aj v nížinách.

Na živiny nie je tento druh nijako náročný, sejeme ho spravidla do tretej, prípadne druhej trate. Pôdu na jeho siatie na jar pripravíme z hrubej brázdy zrovnaním povrchu a po urovnaní si vyznačíme riadky.

Zelený ovos na záhone s ponechaným rebríčkom. (zdroj: Autor a archív Gengelu)

Pri pestovaní starých odrôd v Gengeli sa nám osvedčila medziriadková vzdialenosť 30 cm, ale ak máme dostatok miesta, môže to byť aj 40 cm. Sejeme priamo do vyznačených riadkov, skôr riedko, asi 4-5 cm hlboko. Po zasiatí riadky zahrnieme a pôdu pritlačíme. Je možný aj výsev naširoko, rozhodením zŕn.