Hraboš poľný je veľmi spoločenské zvieratko s dobrými hygienickými návykmi a veľkým apetítom. No je to hlavne dôležitý článok v prírodnom potravinovom reťazci.
Na prítomnosť hraboša sú naviazané napríklad bociany, dravce, sovy, havrany, vrany, líšky, mačky divé a domáce, hranostaje, lasice, tchory, kuny, diviaky, medvede, hady, ježkovia, ale aj spevavé vtáky ako strakoše sivé.
Hraboš vyhrabáva rozvetvenú sieť nôr v hĺbke 5 – 40 cm, čím prevzdušňuje pôdu. Veľké množstvo vody z prívalových dažďov vtečie do týchto systémov, čo zabraňuje degradácii pôdy odplavením jemnej ornice a záplavám okolitých pozemkov.
Veľká časť zadržanej vody zabezpečí dobrý stav hospodárenia s dažďovou vodou, pretože ostáva na pozemku. Keď pochopíme súvislosti života hraboša, pochopíme aj to, že nám vlastne pomáha, ukazuje nám, ako dômyselne sa dá hospodáriť s pôdou a vodou.
Čím suchšia lokalita alebo naopak premokrená, o to viac oceníme prírodné riešenia, ktoré nám ponúkajú hraboše svojou ustavičnou aktivitou.
Kyprením hraboš prirodzene premiešava pôdny horizont, pričom zúrodňuje pôdu a dostávajú sa na povrch „spiace“ semená. Tým sa vytvárajú podmienky pre pestrejšiu biodiverzitu.
Až šesťkrát za rok
Cyklické premnoženie hlodavcov je prirodzený proces, na ktorý citlivo reagujú potravinovo naviazané dravce, sovy, mačky a ďalšie živočíchy.

V čase veľmi nízkych stavov hraboša je značná časť hniezdisk dravcov neobsadená. Zato v rokoch populačnej gradácie majú viacpočetné znášky a množstvo odchovaných mláďat sa pohybuje výrazne nad priemerom.