Od skorej jari sa v záhradách nečinia iba záhradkári, ale aj mnohí nenápadní pomocníci v podzemí. Najvýznamnejšiu skupinu pôdnej makrofauny predstavujú dážďovky.
Usilovný červ svojou neúnavnou činnosťou prevŕtava zem tisíckami chodbičiek, premiešava ju a zásobuje živinami zo svojich výlučkov.
Dážďovky (Lumbricidae) sú červy patriace do podradu máloštetinatých obrúčkavcov. Celosvetovo je známych 5000 rôznych druhov a predpokladá sa, že asi 2000 je zatiaľ neznámych. U nás žije odhadom stovka rôznych druhov.
Ich telo sa skladá zo 150 častí pripomínajúcich obruče, na ktorých rastú štetiny. Dážďovka sa o ne zapiera pri plazení a prstami ich môžeme zreteľne nahmatať. Štetiny bránia predátorom vytiahnuť dážďovku zo zeme, preto sa – napríklad drozdom – nedarí tak ľahko dostať dážďovku z pôdy.
Ich tenké telo halí citlivá červenoružovkastá pokožka, pod ktorou sa nachádza jednoduchý nervový systém a receptory, ktorými prekvapujúco dokážu spracovať veľké množstvo vnemov od svetelných cez pachové po vibračné a mnohé ďalšie.
Dážďovky dokážu vycítiť znečistenú zem, ktorej sa zďaleka vyhnú. Vďaka receptorom predvídajú nebezpečenstvo a prekvapivo rýchlo sa vedia dostať do bezpečia. Únikovú cestu si vlhčia vylučovaným hlienom, čím eliminujú nerovnosti terénu.
(zdroj: PIXABAY)Na prednej časti tela môžeme pozorovať hrubšiu časť – takzvaný opasok, kde sa tvoria vajíčka.
V jednej záhrade viac druhov
Okrem dovezených dážďoviek kalifornských, žijúcich vo vermikompostéroch, žije na Slovensku niekoľko desiatok druhov dážďoviek. Medzi najznámejšie a najhojnejšie patrí dážďovka zemná alebo obyčajná, ktorá je stálym obyvateľom pôdy v záhradách, sadoch a na poliach. Dorastá do dĺžky od deväť do 30 cm.
