Nosiť vlnu je in. Je módne nosiť merino vlnu pochádzajúcu z približne 88 % z Austrálie v podobe rôznych kusov funkčného oblečenia. Alebo vlna z lamy alpaky je módou tých, ktorým sa už merino zunovalo.
Nosiť vlnu zo slovenských ovečiek je, žiaľ, takmer úplne out. A nosiť si domov vlnu zo slovenských ovečiek na spracovanie na ďalšie produkty – stavebnú izoláciu, hnojivo či mulč, je hudbou budúcnosti.
Skúsme sa naladiť na spoločnú vlnu pri premýšľaní, ako sa taká vlna zo strihaných ovečiek dá využiť v záhrade a sade.
Až 50 % obsahu istého granulovaného biohnojiva na čučoriedky tvorí práve vlna, ktorá obsahuje pomaly sa uvoľňujúce živiny. Tak ako rohovina, ktorá sa za tým účelom predáva a propaguje už dlho.
Vhodnosť využitia aj nespracovanej a neskompostovanej vlny ako hnojiva pri pestovaní plodín potvrdili aj výskumy Valtcha Jeliazkova a spoluautorov – napríklad v prípade nechtíka, náprstníka, valeriány, bazalky, mäty, šalvie a mangoldu.
Pomaly sa uvoľňujúce hnojivo a mulč
V našej obci žije asi šesťnásobne viac oviec ako ľudí. Sused nevie, čo s vlnou z oviec, ktoré ostrihal. Výkupné ceny sú také nízke, že nepokryjú ani náklady na strihanie. No ovciam treba z dôvodu termoregulácie, prevencie parazitov a chorôb či na zlepšenie dostupnosti vemena pre jahniatka či dojičov dvakrát ročne strihať srsť.
(zdroj: Autorka)A tak som ho o tie vrecia vlny poprosila. Obávala som sa, či nepraná vlna s tukom lanolínom bude prepúšťať dosť vlahy do pôdy, no minimálne minulý daždivý rok sme žiadne problémy nepozorovali. Vlna fungovala aj ako mulč, pod ktorým sa pôda udržiavala pekne vlhká.
