V Bielych Karpatoch štyri kilometre od Veľkej Javoriny, magického najvyššieho vrchu Bielych Karpát na slovensko-českej hranici, stojí starý hostinec. Z dlhoročného spánku ho prebudili partneri v živote aj podnikaní Lucie Meisnerová a Braňo Uherek.
Tí hostinec s veľkým citom pre pôvodné materiály a technológie prebudovali na moderné stravovacie a ubytovacie zariadenie. Jeho koncept však nepostavili na luxuse, ale na poctivej domácej kuchyni, lokálnych zdrojoch a autenticite.
Naším cieľom je, aby to nebolo miesto len pre turistov, ale aby sem chodili aj miestni,“ hovorí Lucie Meisnerová.
To sa im aj darí. Počas uvoľnenia protipandemických opatrení v lete a na jeseň minulého roka tu úspešne zorganizovali rôzne workshopy, koncerty, gongové kúpele, hodiny jogy či premietanie filmov.
„Aj keď sme vytvorili biznis plán s tým, že hlavným ťahúňom bude reštaurácia s pubom, vyzerá to tak, že toto miesto si už začína vytvárať tak trochu svoj vlastný biznis plán. Nedá sa všetko dopredu dopodrobna naplánovať,“ usmieva sa Braňo, ktorý sa v pozícii hostinského evidentne našiel.
Láska na prvý pohľad
Braňo sa do hostinca, ktorý sa pôvodne volal podľa svojho majiteľa U Martina Kopca, zamiloval približne pred desiati rokmi, keď okolo neho chodil na svoju neďalekú chalupu. Aj keď stojí blízko osady U Frantov v katastri obce Lubina, je osamotený a vďaka unikátnej polohe pod kopcom Lipovec z diaľky vyzerá ako hrad.
„Najkrajší na ňom je výhľad do údolia,“ vyznáva sa.
Hostinec, ktorého počiatky sa podľa katastra datujú do roku 1898 a ktorý fungoval do začiatku 60. rokov minulého storočia, bol spolu s hospodárskymi budovami veľmi dlho na predaj.

Nikto si však taký veľký objekt hneď pri ceste na Veľkú Javorinu a teda aj bez patričného súkromia netrúfol kúpiť len na bývanie alebo chalupárčenie. Navyše bol v zúfalom stave a postavený spôsobom, ako sa na kopaniciach kedysi domy stavali. To znamená, že má kamenné základy, steny z nepálenej tehly a žiadny veniec pod strechou.