Hlavové vŕby sú samy osebe oázou života. Sídlia v nich huby a rastú na nich rôzne rastliny. Poskytujú životný priestor celej plejáde živých tvorov: chrobákom, motýľom, mravcom, ale aj kunám či netopierom.
Za slovným spojením hlavová vŕba nie je špeciálny druh vŕby. Označuje sa ním tradičný spôsob hospodárenia, typický pre lužné lesy a mokrade, z ktorého má osoh aj človek, aj príroda.
Naši predkovia vŕby vysádzali najmä okolo nížinných riek a mokradí. Vedeli takto využiť podmáčané plochy, nevhodné na orbu, ako zdroj palivového dreva a prútov na výrobu košíkov a zároveň aj ako pasienky pre dobytok.
„Systém pestovania hlavových vŕb, respektíve dreva z výmladkov, je na prvý pohľad primitívny, ale je veľmi dômyselný,“ vysvetlil Pavol Littera z neziskovej organizácie Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ).
Zdroj dreva aj útočisko pre rozmanitý život
Na rozdiel od dnešného štandardného systému pestovania vysokého lesa, ktorý vyrastie zo semenáčov alebo sadeníc, má niekoľko výhod. Okrem toho, že v porovnaní so stromami, ktoré sú pestované zo sadeníc, produkcia dreva je v prípade hlavových vŕb oveľa rýchlejšia, kmene pravidelne orezávaných vŕb poskytujú útočisko celej plejáde živočíchov viazaným na odumreté drevo, ako aj takým, ktoré na hniezdenie vyhľadávajú dutiny stromov.
(zdroj: ARCHÍV BROZ)„Dutina vŕby tvorí ucelený ekosystém, v ktorom žije množstvo druhov húb, lariev, chrobákov, motýľov, mravcov. Často tieto dutiny využívajú netopiere a kuny ako svoje úkryty, hniezdia v nich vtáky, ako napríklad červienky alebo divé kačice,“ hovorí Littera.
Hlavová vŕba však pre svoj život potrebuje pravidelný zásah človeka. Ak sa hlavová vŕba prestane orezávať, v horizonte 20 – 30 rokov jej koruna zmohutnie natoľko, že kmeň oslabený vnútornou dutinou ju už ďalej neunesie, rozlomí sa a strom postupne odumrie.
