Ovocinár má radosť, keď sa podarí citlivo ošetriť starý strom či určiť a preštepiť ľuďom odrodu, ktorú si pamätajú z detstva.
Niekedy je to jedna z kvalitných, a preto aj častejších odrôd, občas je to však veľká vzácnosť. Tak ako v prípade v spomienkach uchovanej kožovky pani Marty Ločovej z Nového Ruskova.
Pani Marta zareagovala na našu prosbu z ostatného čísla a prispela krásnym osobným príbehom viažucim sa k zriedkavej odrode s názvom Osnabrücká reneta.
Zoznámte sa s osnabrückou renetou
Odroda pochádza z Nemecka z osnabrückej oblasti, kde bola známa už pred rokom 1800. Ako aj pri iných kožovkách, šupka je suchá a drsná, tmavo okrovej farby, pod ktorou tušíme zelenú. V okolí lenticiel sa kožovitá štruktúra rozostupuje a tvorí malé nenápadné hviezdy.
Charakteristickou črtou tejto menšej kožovky je však kalich, ktorý je pootvorený, posadený v plytkej kališnej jamke. Tá, na rozdiel od zvyšnej časti plodu nie je pokrytá hrdzou. Malý ostrov žltej či svetlozelenej hladkej šupky v mori hrdze. Alebo živý pól na vyprahnutej planéte.
Mesto Osnabrück, ležiace na severozápade Nemecka, bolo založené Karolom Veľkým v roku 780. V roku 1648 tu bol podpísaný vestfálsky mier, ktorým sa skončila tridsaťročná vojna. Na konci tridsaťročnej vojny sa po Európe cestami-necestami rozšírilo množstvo odrôd ovocín, najmä jabloní a hrušiek, ktorých vrúble si vojaci brali so sebou domov. Mesto Osnabrück, podľa ktorého bola niekedy v 18. storočí pomenovaná aj Osnabrücká reneta, sa trvalo zapísalo nielen do dejín ovocinárstva, ale napríklad aj do dejín umenia. 22. júna 1898 sa tu narodil jeden z najvýznamnejších spisovateľov 20. storočia Erich Maria Remarque. (zdroj: AdobeStock)Plody sa zberajú koncom októbra, konzumne dozrievajú v novembri, pri dobrom uskladnení vydržia do marca. Sú vhodné do nižších a stredných polôh, pre tých pestovateľov, ktorí ocenia jej špecifickú, renetovitú, korenistú chuť.
