V zime, keď nepracujeme vonku na záhonoch, môžeme v pokoji rozplánovať záhradu a vybrať si, ktoré druhy a odrody budeme v nadchádzajúcej sezóne pestovať na semeno.
Aby sme udržiavali staré a krajové odrody čisté, s ich cennými znakmi a vlastnosťami, je nutné vedieť, ktoré druhy sú samoopelivé a ktoré cudzoopelivé a ako ich semenáriť.
To si vyžaduje znalosti a štúdium, ktoré zaberie istý čas. Vynaložená námaha sa nám však bohato vyplatí v podobe kvalitného a najmä odrodovo čistého osiva.
Pri autogamnej zelenine, ako je paradajka, šalát alebo hrášok, môžeme pestovať na semeno viacero odrôd súčasne v jednej sezóne bez toho, aby sme sa museli obávať nežiaduceho cudzoopelenia.
Odlišná je však situácia pri osivách cudzoopelivých druhov. Medzi ne patria napríklad uhorky, tekvice, ale aj mrkva, petržlen, zeler či kapusta, alebo kaleráb.
Pri nich sa počas kvitnutia môžu rôzne odrody vzájomne ľahko krížiť, pretože opeľovače medzi nimi prenášajú peľ z kvetu na kvet a nestarajú sa, z ktorej odrody chceme získať osivo.
Plody tekvice hokkaidó, patriacej k tekvici obrovskej. (zdroj: Autor a archív Gengelu)Botanické zaradenie
Botanické zaradenie je napohľad nudné, ale pre semenárstvo má zásadný význam. Dôležité je vopred si zistiť a naštudovať, čo je botanicky príbuzné s čím, a teda sa môže krížiť či opeliť, a mať to v praktickej rovine na zreteli.
V rámci jedného botanického druhu sa totiž pri cudzoopelivých druhoch rôzne odrody a formy navzájom krížia, medzi rôznymi druhmi však ku kríženiu zvyčajne nedochádza.
