Hľuzy čistca močiarneho ľudia bežne konzumovali do polovice 20. storočia. Mlieč zelinný nachádzame na chránených miestach až do príchodu tuhších mrazov. Valeriánku poľnú môžeme zberať po celú zimu.
Čistec močiarny (Stachys palustris) nájdeme v našej prírode celkom bežne. V minulosti bol veľmi bežnou burinou aj medzi zemiakmi, dnes sa však pre chemizáciu poľnohospodárstva stráca z intenzívne obrábaných plôch. Okrem chémie nemá rád ani kosenie. Nájdeme ho na vlhších lúkach či pri okrajoch ciest.
Málokto vie, že táto drsná rastlina kvitnúca na fialovo a pripomínajúca mätu – je z tej istej čeľade hluchavkovitých, ale na rozdiel od mäty páchne – skrýva pod zemou veľmi chutné, sladké, podlhovasté hľuzy. Tie sa môžu konzumovať v surovom stave alebo opiecť, uvariť či vyprážať v oleji.
Hľuzy čistca močiarneho ľudia bežne konzumovali do polovice 20. storočia. V Poľsku ešte v 70. rokoch 20. storočia deti zberali a jedli hľuzy čistca močiarneho pre ich sladkú chuť. V niektorých oblastiach ich prezývajú divoká mrkva.
Čistec močiarny nájdeme v prírode celkom bežne. (zdroj: AdobeStock)Japonské kulinárske zvláštnosti
Podobné, trošku väčšie hľuzy má čistec hľuznatý (syn. čistec Sieboldov, Stachys affinis), prezývaný aj japonské či čínske artičoky. U nás, na rozdiel od čistca močiarneho, vo voľnej prírode nerastie, ale v Ázii áno, a taktiež sa tu komerčne pestuje a hľuzy sa bežne predávajú na trhu. V Európe je jeho pestovanie najrozšírenejšie vo Francúzsku.
