Dula a mišpuľa sa vracajú do našich záhrad

Mišpuľa, dula - tieto ovocné druhy majú niekoľko spoločných vlastností: kvitnú neskôr, takže ich nepoškodzuje jarný mráz. Majú plody, ktoré sú v surovom stave nekonzumovateľné, až na výnimky niektorých odrôd.

Ich plody zväčša musia buď premrznúť, alebo sa musia tepelne spracovať. Sú nenáročné na výživu a mávajú každoročne dobrú úrodu.

Dula podlhovastá

Dula pochádza zo Zakaukazska, odkiaľ sa postupne rozšírila do Malej Ázie a Perzie. Do Európy ju priviezli Rimania a Gréci. V súčasnosti je rozšírená v južnej Európe, hlavne v Španielsku, Portugalsku či vo Francúzsku. Na našom území je hojne pestovaná na východnom Slovensku, ale jednotlivo sa objavuje v záhradkách na celom našom území.

Duly sa využívajú aj ako podpník na dosiahnutie nižšieho rastu ovocín, napríklad pri pestovaní hrušiek.

Dula je náročnejšia na lokalitu pestovania, vyhovujú jej záhrevné pôdy dobre zásobené živinami. Vyžaduje teplé stanovište, podobne ako mišpuľa.

Duly sadíme v spone 4 x 5 m. Udržiavame nezahustené koruny, ale jednotlivé vetvy neskracujeme, pretože dula rodí najmä na koncoch výhonov. Pomerne plytko zakoreňuje, preto ju neokopávame. Korene sú citlivé aj na namŕzanie. Z týchto dôvodov je pri jej pestovaní veľmi vhodné nastielanie organickou hmotou.

(zdroj: AdobeStock)

Plody môžu mať tvar jabĺk alebo hrušiek a sú vhodné na kuchynské spracovanie. Nie sú náchylné na predčasné opadávanie, zber posúvame na koniec októbra až začiatok novembra. Sú vhodné na prípravu kompótov, muštov, marmelád a vín. Znamenité sú na prípravu čatní. V Španielsku sa z dúl pripravuje takzvaný ovocný chlieb dulce de membrillo.

Po dozretí sú plody výrazne aromatické, preto sa v minulosti dávali do skríň a šatníkov na odpudzovanie molí.

V ovocinárstvach sa dnes už môžeme stretnúť aj s mäkkoplodými odrodami, ktoré dozrievajú na strome.