Ovocné stromy majú svoje príbehy. Niektoré sú známe, mnohé zabudnuté. Prečo rastú práve na tom a tom mieste? Ako vznikli? Kto objavil či vyšľachtil ich rozmanité odrody? Ako sa k nám dostali? Kto z našich predkov ich vysadil?
Pre pestovanie a využívanie ich plodov to na prvý pohľad nie je podstatné. No my aj napriek tomu po stratených názvoch odrôd a zabudnutých príbehoch usilovne pátrame. Hľadáme ich, aby sme ich poznali a osvojili si ich. A tiež, aby sme ich vlastnili? Záleží nám na odkaze predchádzajúcich generácií, slovom kontinuite.
Šťastné náhody
Niektoré príbehy rozprávajú o šťastných náhodách, ktorá zmenili ľudské životy, iné sú príkladom celoživotnej usilovnej práce. Niektoré nevykročia z rodinného kruhu, iné poznajú všetci.
Príbehy, ktoré sa časom stratili, sa nahrádzajú novými. A sú aj symbolické príbehy, ktoré nemajú ďaleko od rozprávky. Takou je púť Janka Jadierka naprieč Severnou Amerikou, rozosievajúc semená jabloní v kolonizovanej aj pôvodnej, človekom takmer nepoznačenej krajine.
Plody týchto stromov dotvárali domov novousadlíkov a stali sa základom pestrosti odrôd Nového a neskôr celého sveta. Za silnými príbehmi často stoja výrazné osobnosti.
Pamätný dom Juraja Fándlyho v Naháči, niekdajšia fara, na ktorej prežil kňaz, spisovateľ, ovocinár a včelár Juraj Fándly takmer tri desaťročia. (zdroj: Bruno Jakubec/Zuzana Ištvánová/Ľudovít Vašš)My obyvatelia územia dnešného Slovenska sme nemali Johnnyho Apple-seeda. Aspoň o nikom takom nevieme. No mali sme hospodárov, pastierov a ovocinárov, ktorí sa zaslúžili o rozšírenie mnohých starých a krajových odrôd, pravdepodobne často bez toho, aby to vnímali ako poslanie.
