Hoci sú potočník aj krkoška chutné, zostali zabudnuté

Krkoška patrila medzi najbežnejšie druhy koreňovej zeleniny pestované či zberané v stredoveku v Európe. Jej komerčné pestovanie sa neujalo, takisto ako pri potočníku sladkom. Krkoška je dnes vychytenou lahôdkou v luxusných reštauráciách na Západe. Poznáte niektoré jedlé zvončeky?

Krkoška hľuznatá (Chaerophyllum bulbosum), po česky krabilice hlíznatá, sa tešila pozornosti nielen vďaka tomu, že tieto „korene“ sú veľmi chutné. Miestami sa nazývali aj zemné gaštany alebo zemné orechy.

Krkoška bola vyhľadávaná aj pre svoje zaujímavé nutričné hodnoty. Obsahuje proteíny a množstvo škrobu, a to až 57 percent. Ešte v 16. storočí si ju Clusius všimol medzi ostatným tovarom na trhu vo Viedni. V 19. storočí, keď v Európe vypukol hladomor pre pleseň zemiakovú, dostala sa krkoška opäť do pozornosti.

Neskôr však upadla do zabudnutia, dnes ju poznajú už vari len šéfkuchári luxusných reštaurácií v západnej Európe a niekoľko uchovávateľov raritných plodín na našom kontinente.

Rastie pozdĺž vodných tokov

Krkoška hľuznatá je dvojročná rastlina. Patrí do čeľade mrkvovitých. Rastie aj u nás v teplejších oblastiach vo vlhkom prostredí, pozdĺž vodných tokov, vo svetlých lužných lesoch, na vlhkých pôdach.

Krkoška hľuznatá (zdroj: AdobeStock)

V prvom roku vytvára pod zemou zhrubnuté útvary (presnejšie z botanického hľadiska ide o hypokotyl – zhrubnutú spodnú časť stonky) podobné koreňom. Sú krátke, hrubé, na povrchu sivohnedé, vnútri bieložlté.