Lieskové kríky sa na našom území začali rozširovať spolu s vŕbami a brezami hneď po ústupe ľadovcov. Lieska rastie v celej Európe, severnej Afrike i v západnej časti Ázie, u nás najčastejšie na okrajoch lesov a popri lesných cestách. V záhradách na samozásobenie pestujeme hlavne veľkoplodé odrody.
Lieska je jednodomá rastlina, samčie kvety – jahňady sú prvou, ešte zimnou potravou pre včely, peľujú podľa počasia už od februára. V minulosti sa lieskam prisudzovala magická moc, kríky mali ochraňovať obydlia.
Dodnes sa liesky využívajú aj v krajinotvorbe na spevňovanie brehov a svahov, chránia ich pred eróziou. Tiež sa využívajú ako vetrolamy.
Pestovanie
Lieskam vyhovujú hlinité výživné pôdy, ale vedia sa prispôsobiť a dobre sa im darí i v čiastočne kamenistej pôde.
Najlepšie rastú na teplých južných stráňach. Vysádzame ich na jeseň v spone
3 x 4 metre. Na dosiahnutie bohatej úrody je vhodné pestovať viac odrôd. Lieska je dlhoveká, dožíva sa 80 až 100 rokov a dosahuje výšku tri až päť metrov.

Lieska najlepšie rodí na jednoročnom dreve. Staršie kríky preto treba presvetľovať a ponechať len štyri až päť hlavných konárov. Odrezané konáre môžeme využiť v záhrade, majú rovný rast a ľudia ich využívali hlavne na stavbu menších plotov či ako oporné koly. Zvlášť vhodné sú ako násady na náradie.
Rozmnožovanie
Najčastejšie na využíva metóda potápaním, kopcovaním, koreňovými odrezkami či štepením. Liesky sadené zo semien začínajú rodiť neskôr a veľkosť plodov, ako aj ich tvar môže byť rozdielny.