Pestovanie gaštana jedlého sa po Európe šíri už od čias antiky. Gaštan má kvalitnejšie drevo ako dub. Vyrábali sa z neho aj vínne sudy. Medicínsky sa využívali listy, kôra i plody. Tie zároveň slúžili ako pokrm širokých vrstiev obyvateľstva.
Slovensko tvorí severnú hranicu výskytu gaštana jedlého. Kam za ich plodmi? Nájdeme ich na okrajoch lesov našich južných pohorí alebo priamo v gaštaniciach.
Pôvod a výskyt gaštanov
Dekoratívne stromy gaštana jedlého obľubujú teplejšie oblasti, preto ich nájdeme v južnejších oblastiach Slovenska. Tu sa nachádzajú aj najväčšie gaštanice, napríklad v Jelenici, Horných Lefantovciach, Radošine a pri Modrom Kameni, kde sa aj každoročne organizujú Gaštanové slávnosti.
Akostnejšie odrody gaštana sa do Grécka dostali z Malej Ázie asi v 5.storočí, neskôr sa rozšírili do zvyšných oblastí Európy, vhodných na pestovanie.

U nás sa začali pestovať približne koncom 17. storočia. Tieto nezameniteľné plody sa rýchlo stali súčasťou našej kuchyne. Počas rokov neúrody na poliach práve gaštan jedlý neraz odvrátil hladomor. Predtým sa hojne zberali skôr plody duba a buka.