Na jeseň, v septembri a októbri, zberáme šúľky kukurice na osivo. Priblížme si zásady, ako postupovať, aby kukuričné zrná boli správne vyzreté, doschnuté a kvalitné.
Kukurica patrí k plodinám náročným na teplo i živiny. Jej pestovanie je úspešné najmä v teplých, nižšie položených oblastiach. Odrody s kratším vegetačným obdobím však môžu na osivo úplne dozrieť aj inde. Svoju úlohu hrá aj počasie v konkrétnom roku. Priaznivý teplý rok s dlhou peknou a slnečnou jeseňou je pre túto plodinu ideálny.
Starostlivosť počas vegetácie
Na pestovanie kukurice v Gengeli volíme organicky hnojený pozemok. Hnojíme spravidla už na jeseň plnou dávkou kompostu alebo uležaného hnoja. Len tam, kde sme nestihli pohnojiť na jeseň, hnojíme až na jar.
Kukurica sa seje v priaznivých polohách už koncom apríla, inak začiatkom mája, je citlivá na mráz, riadky volíme 50 – 80 centimetrov od seba, rozostupy v riadkoch sú asi 20 – 40 centimetrov.
Sedliacka, odroda kukurice s mohutnými šúľkami, sa na južnom Slovensku pestovala pred érou združstevňovania. Zrná sme dostali od čitateľa Doma v záhrade pána Šišku z Dubovian. (zdroj: Autor a archív Gengelu)Termín siatia a vzdialenosť rastlín od seba volíme podľa miestnych zvyklostí a odrody, tradične sa seje aj do hniezd po niekoľkých zrnách.
Počas vegetácie rastliny starostlivo okopávame a odburiňujeme. Pri starých odrodách, ktoré tvoria postranné odnože, tieto vylamujeme, aby porast nebol prehustený, navyše na odnožiach dozrievajú šúľky až neskôr a nemuseli by byť na jeseň na osivo dostatočne vyzreté.
