Sprevádzajú človeka pomerne dlhý čas, kôstky sa objavili už v nálezoch z najstarších prehistorických období. Slivka pochádza z Prednej Ázie, poznali ju už v starom Ríme či Grécku. V juhovýchodnej a strednej Európe patrí k najrozšírenejším ovocným druhom.
Už v roku 287 p. n. l. uvádza zakladateľ pomológie Theoprast vo svojej práci Erga kai hémerai medzi opismi 500 rastlín aj pestovanie a štepenie ovocných stromov a uvádza aj tri odrody sliviek.
Po rozšírení šarky sa oblasti pestovania zredukovali a výrazne sa obmenili odrody. Namiesto najviac rozšírenej odrody Bystrická sa začali pestovať odrody rezistentné alebo tolerantné k tomuto vírusovému ochoreniu.
Výhodou je, že dozrievajú postupne od leta až do skorej jesene. Využitie majú tiež všestranné. Či už plody zavaríme, upečieme koláč či lekvár. Tradíciu má i pálenie slivovice.
Konzumácia čerstvých sliviek má tiež svoje výhody, obsahujú vitamíny A, B1, B2, C, pektíny a minerály.
(zdroj: PIXABAY)Pestovanie sliviek bolo v minulosti pre určité vrstvy obyvateľstva často jediným zdrojom príjmu.
Čerstvé ovocie má obmedzenú trvanlivosť a navyše obyvatelia postupne zistili, že väčší zisk ako samé slivky prináša slivovica, a preto vozili slivky do pálenice alebo ich páleničiari vykupovali od drobných pestovateľov. Slivovica sa vyvážala i za hranice, často i do Ameriky.
