Devínska Kobyla - taký čarovný vrch inde nemajú

Devínska Kobyla, vzdialená len zopár kilometrov od centra Bratislavy, je jedinečným prírodným územím, ktoré sa vyznačuje veľkými hodnotami z hľadiska botanického, entomologického, ako aj paleontologického. Unikátnosť tohto územia spočíva v jeho vysokej biodiverzite.

Na Devínsku Kobylu najradšej chodím skoro na jar, keď sa už neviem dočkať, kedy sa príroda po zime prebudí. Aj keď v Bratislave ešte obchádzam roztápajúce sa zvyšky špinavého snehu, na slnkom prehriatych juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly s výhľadom ponad rieku Moravu do polí, a v prípade dobrého počasia až na Alpy, to už vrie životom.

Na slnkom prehriatych skalnatých lúkach kvitnú hebko chlpaté fialové poniklece a žiarivo žlté hlaváčiky jarné a na chodníkoch musím dávať pozor, aby som nestúpila na páriace sa májky.

V máji tu tisícky stebiel kavyľa pôvabného povievajú vo vetre a o pár týždňov neskôr sa tu dajú obdivovať vzácne orchidey.

Alebo sa tu len tak pristavím pri Sandbergu a predstavujem si, ako sa tu kedysi vlnilo more, či v bývalom Waitovom lome prejdem až do samého stredu labyrintu, ktorý je vernou kópiou toho z dlažby gotickej katedrály v Chartres.

„Devínska Kobyla je výnimočná neuveriteľne vysokou diverzitou rastlín viazaných na otvorené, nelesné prostredie.

Rastie tu viacero rastlín, ktoré sa inde na Slovensku nevyskytujú. Živočíchov tu bolo zaznamenaných vyše päťtisíc druhov, prevažne bezstavovcov,“ hovorí entomológ Marek Semelbauer
z Ústavu zoológie SAV v Bratislave.

Kozí pasienok

Devínska Kobyla sa v minulosti využívala ako kozí pasienok.