V nasledujúcom texte nájdete základné zásady starostlivosti o mladé stromy do piatich rokov po výsadbe so zameraním na jadrové ovocie – jablone a hrušky. Vynechali sme rez mladých stromov. To je samostatná, špecifická a rozsiahla téma
My ľudia chceme mať pekné, zdravé a plodné stromy, aj keď sa to pri pohľade na ne v mnohých záhradách často nezdá. Iné tvory však tento záujem s nami na prvý pohľad nezdieľajú. Ba naopak. Hryzú do koreňov, kôry, žerú listy, puky, letorasty aj kvety, cicajú šťavy, šúchajú si o kôru parožie.
Do toho sa mieša počasie. V zime mráz, na jar v kvete mrazíky, v lete krúpy a dlhé obdobia sucha alebo dažde, napádajúce práve dozrievajúce čerešne či podporujúce hubové ochorenia. Inokedy sú stromy vystavené silnému vetru.
Prečo sa im nedarí?
Ak vaše stromy silno rastú, je to dobre. Aké sú najbežnejšie dôvody, pre ktoré nerastú?
- oslabený strom a stres po výsadbe
- nedostatočná starostlivosť po výsadbe
- napadnutie chorobami a nežiaducimi organizmami
- konkurencia iných rastlín
Na všetko toto sú dobre prispôsobené, no predsa. Naše kultúrne dreviny sú dlhodobým zušľachťovaním trochu citlivejšie ako ich divokí príbuzní.
Ako spoznáte, či prosperujú
Základom je rast. V prvých rokoch života stromu chceme, aby silno rástol (a neplodil). Ak rastie, je to známka toho, že koreň zásobuje letorasty (letorast – konárik, ktorý rastie v danom roku) živinami. V tomto prípade je však dôležitý aj počet letorastov a ich dĺžka.
Na dobre prijatom strome rok po výsadbe, ktorý nemá žiadne poškodenia, má adekvátnu výživu a dostatok vlahy, narastie približne 3 – 6 výhonov. Najdlhšie sú obvykle tie najvyššie sa nachádzajúce, nižšie na kmeni rastú kratšie výhony.
Tie vyššie postavené môžu mať ročný prírastok aj 0,3 – 0,6 metra, spodné často len pár centimetrov. Ak koreň nevládze dodať živiny, prírastky sú malé, letorasty krátke, je ich malý počet. To znamená, že nie je nastolená rovnováha medzi koreňom a nadzemnou časťou. Čím sú prírastky menšie, tým horšie strom prosperuje.