Raž patrí k nenáročným a tradičným druhom našich obilnín. Historicky sa pestovala vo vyšších podhorských polohách, ako aj na chudobnejších pôdach v nížinách. Bola skôr hlavnou surovinou na pečenie chleba, teda základnou chlebovinou.
V auguste v domácich podmienkach získavame zrná ozimnej a jarnej raže.
Pozrime sa na zásady pestovania a osivárstva tejto obilniny. Zožaté zrno využijeme na osivo aj na pečenie. Kvalitná dlhá ražná slama nám navyše dobre poslúži na výrobu ručných výrobkov.
Uspokojí sa s chudobnejšou pôdou
Pestovateľsky je raž skromná a nenáročná, znesie aj tvrdšie podmienky. Pri gengelovskom pestovaní starých odrôd sa nám osvedčil výsev do druhej alebo aj tretej trate do riadkov vzdialených 30 cm od seba.
Krajové odrody majú vysoké steblá a na živinami bohatých pôdach môžu ľahko políhať, preto raž priamo nehnojíme. Po vzídení záhon preplečkujeme, aby sme odstránili burinu. V malých porastoch, ktoré doma v záhrade alebo na záhumienku zvyčajne máme, môžeme podporiť dobré nasadenie zŕn v klasoch tzv. doopeľovaním.
Množiteľský záhon obviazaný špagátom proti políhaniu. (zdroj: Autor a archív Gengelu)V čase kvitnutia poklopávame paličkou na kvitnúce rastliny, aby sme podporili uvoľňovanie a prenos peľu na ďalšie rastliny. Na väčšom záhone môžeme využiť aj lano, ktoré nesú dve osoby kráčajúce po krajoch porastu a ním klasy rozhýbu, aby došlo k uvoľneniu peľu a dobrému opeleniu.
