Každá mala svoje meno: Paľúškovka, Na Stáni, Pod Kopčokom. Keď sa na ne spýtate starších ľudí, starousadlíkov, rozžiaria sa im oči. O každej vedia povedať nejaký príbeh či spomienku.
V tej v Brložnej bola v lete ľadová voda. Kto sa z nej napil, isto ho rozbolelo hrdlo. V zime bola zas letná.“ „V tej Pod Kopčokom bola najlepšia voda v okolí. Nevyschla ani v najväčších horúčavách. Už ráno o štvrtej tam chodievali ľudia po vodu, aby sa im ušla…“
Ich pravidelné čistenie bol kedysi samozrejmý, dôležitý obrad v kolobehu roka. Zabudlo sa naň, ako aj na veľa iných podstatných vecí. Voda tečie z vodovodu.
Netreba po ňu chodiť desiatky metrov a vláčiť ju v ťažkých vedrách. Mnohé vzácne studničky zostali zabudnuté. Zavalené kameňmi, zarastené „chrapaždinou“, smradľavé bahno namiesto čistej vody.
Ich odkliatie, znovuzrodenie po iks rokoch je naozaj mystický zážitok.
Tá súhra mocných mužských, jemných ženských a drobných detských rúk, každému sa ujde práca.
(zdroj: Vladimíra Hreňovčíková a Soňa Sadloňová)Radosť a zvedavosť pri objavovaní toho, aká je hlboká, ako rýchlo do nej priteká čistá, priezračná voda. Skúsenosť na nezaplatenie.Ak ste ešte neskúsili, vyskúšajte aj vo svojom chotári.
