V oblasti malebných hriňovských lazov na Štoliansku hospodári na jednej z usadlostí výnimočný mladý farmár. Jožko Kučera alias Jožko „Kečkár“. Na prvý pohľad hneď zaujme svojím netradične tradičným vzhľadom. Spod klobúka mu trčia štyri vrkoče – „kečke“. Jožko Kučera má 34 rokov, ale vedomostí o gazdovaní hádam za tri generácie .
Na lazoch odmalička
Jožkovi rodičia si na lazoch postavili chalupu – za rodičovským domom. Postupne začali s chovom hydiny a králikov. Neskôr pribudli ošípané a napokon aj krava.
„Spočiatku sme nemali k dispozícii lúky, trávu sme kosili aj pätnásť kilometrov od domu,“ spomína Jožko na začiatky na statku. „Moja mama nechcela, aby som takto žil, ale mňa od mala nič iné ako farmárčenie nebavilo. Je mi to prisúdené.“
Oblasť, v ktorej Jozef farmárči, bola osídlená štyrmi rodinami. Jeho predkovia však neboli veľkí farmári. „Vždy sa chovala hydina, jedna krava a nejaké prasce, no nebol tu priestor na veľké hospodárstvo.“
Až keď jedni z pôvodných obyvateľov prestali chovať a odišli preč, ponúkli Jozefovi na predaj dom a pozemok. „Bola to pre mňa dobrá príležitosť a som rád, že sme sa s majiteľmi dohodli. Sú to féroví ľudia a chceli, aby sa pozemok využíval tak, ako keď tu žili.“ Farma sa postupne začala rozrastať a v letnom období je tu aj štyristo zvierat.
(zdroj: Autorka/archív J. K.)Práca po starom
Jožko nielenže vyzerá ako vystrihnutý z historického filmu. Ovláda aj množstvo starých remesiel a postupov a mnohé z nich dodnes aktívne využíva. Vie spracovať vlnu od strihania oviec až po papuče.
