Sliepky, kačky, husi a morky sú ozdobou nejedného drobnochovateľského dvora. Ak však chovateľská vášeň prepukne naplno, ľahko sa pritrafí, že k chovaným kŕdlikom pribudnú i menej časté druhy. Nielen pre potešenie z ich ušľachtilého vzhľadu. Aj pre úžitok.
Pohľad na bažanty vo voliére, perličky snoriace v záhrade či drobné prepeličky na hniezdach plných vajíčok dokáže upútať i tých, čo na drobnochov ešte len pomýšľajú.
O to viac, že vo svojej hlbokej podstate sa až priveľmi ponášajú na kury, ktoré sú odvekou klasikou. Vajíčka, kurčatá, vykŕmené kohútiky či sliepky na polievku – to všetko sú dary za trpezlivú starostlivosť v hospodárstve dvora. V najrôznejších podobách.

Japonské prepelice
Nie, reč nie je o divine, ale o šľachtených hybridoch japonských prepelíc, ktoré sa uberá dvomi smermi – mäsovým a znáškovým. Táto drobná krehká hydina neprestajne prekvapuje, s akými malými vstupmi dokáže priniesť koľko osohu.

Zabudnite na veľké výbehy a vysoké voliéry – citlivé vtáčatá nedobre reagujú na stres z neznáma a pokles teploty pod 18 °C. Častejšie ich nájdete v sezónne vykurovaných chovných domčekoch, klietkach a etážových odchovoch, kde v príjemnej klíme a tichom prostredí prosperujú vo svojom stereotype. Usilovne, organizovane, ako Japonci. Prírodná pastva v nízkom výbehu im však svedčí.
Mäso majú tmavé, jemné s tenučkými svalovými vláknami. Sliepočky z mäsového typu s hmotnosťou do 370 gramov v mnohom predstihujú 200-gramových kohútikov. Porovnajte ich však so znáškovými hybridmi s 260-gramovými sliepočkami a ste v obraze. Sú ako holuby, len s inou stavbou tela a tichším, pokojnejším životom.