Vidiecke dvory opäť ožívajú. Našťastie. Môže za to zjavne i doba, v ktorej sme sa ocitli. Čoraz intenzívnejšie cítiť návrat ku koreňom. Akú mali podobu gazdovstvá a kde mali miesto jednotlivé ovocné druhy?
Moderné ovocinárstvo je dnes u nás už na špičkovej úrovni. O tom niet najmenších pochýb.
Veľkovýroba je plná technológií často až na priveľmi sofistikovanej úrovni, ktorá bežnému človeku nič nepovie.
Veľa týchto trendov sa dlhodobo prenáša aj do malých záhrad. Veď kto by nechcel dopestovať plody konkurujúce tým z pultov obchodných reťazcov a pochváliť sa nimi pred susedmi či na výstave? Našťastie, nie všetci záhradkári či drobnopestovatelia zmýšľajú rovnako.
Zodpovednosť leží na pleciach záhradkárov
Rozdiel medzi konvenčným pestovaním a samozásobením tkvie v prvom rade v tom, že drobní pestovatelia si sami určia limity, ktoré sú ochotní znášať.
Týka sa to nielen pestovateľských tvarov (a s nimi spojenými investíciami do oporných konštrukcií), použitej technológie pestovania (a s tým spojenej časovej náročnosti) či intenzity hnojenia a závlahy (a s nimi spojených investícií do hnojív či vybudovania doplnkovej závlahy), ale najmä množstva chémie, ktorú pri pestovaní použijú.
(zdroj: AdobeStock)Náš názor je v tomto ohľade jednoznačný – chemicky ošetrovaného ovocia sú plné obchody. No pokiaľ chceme jesť ovocie zdravé, podporíme ekologických pestovateľov, alebo si ho dopestujeme sami. A tomu prispôsobíme aj všetku starostlivosť v ovocnej záhrade.
Tá sa začína samotným výberom ovocných druhov. Pokiaľ sa rozhodneme pestovať klasické ovocné druhy, ako sú jablone, hrušky, slivky či čerešne, rozhodne už v záhradnom centre siahneme po odrodách, ktoré sú odolné proti chorobám. Tak už samotným výberom prispejeme k zdravej úrode.
