V Sumerskej ríši ju pestovali už pred piatimi tisícročiami. K nám sa dostala postupne zo strednej Ázie a rýchlo si získala veľkú obľubu.
Trvale sa u nás udomácnila v stredoveku. V súčasnosti je to najvýznamnejšia koreninová zelenina na svete.
Ťažko si predstaviť kulinársky svet bez cibule. Je súčasťou väčšiny slaných teplých jedál, ktorým dodáva svoju výnimočnú chuť.
Len si spomeňme, koľko receptov sa začína slovami: „na oleji speníme cibuľku“. Svet nátierok by bol bez nej tiež veľmi ochudobnený. Bryndzová alebo tuniaková nátierka bez cibule?! Smutná predstava.
Šupky z cibule sa spolu s jarnými bylinkami používali pri tradičnom farbení veľkonočných vajíčok.
Sama osebe je nielen vynikajúcim dochucovadlom, ale má toľko liečivých benefitov, že sa ju v primeranom množstve rozhodne oplatí využívať. A predsa nie všade bola v kuchyni vítaná.
V Indii bola spolu s cesnakom na zozname síce liečivých, ale nie na zozname vhodných kuchynských plodín, a na niektorých miestach ju dodnes predchádza povesť neželanej ingrediencie.
(zdroj: PIXABAY)Dôvodom je, že zatemňuje myseľ a mätie zmyslové vnímanie človeka. Naopak, užíva sa ako liečivo pre svoje antibakteriálne, antivirologické účinky a tiež blahodarné pôsobenie na srdce, tráviace ústrojenstvo i dýchacie cesty.
Podľa chuti i vzhľadu
Z nepreberného množstva sort si na pestovanie vyberáme cibuľu podľa chuti.
Najbežnejšia je žltá, jemnejšia je červená a biela cibuľa. Menej ostrú chuť má tiež šalotka, ktorá netvorí len jednu cibuľu, vytvára hniezdo menších.
Na nakladanie je vhodná cibuľa perlovka s mimoriadne jemnou chuťou, ktorá pod zemou vytvára zhluk veľkého množstva maličkých cibuliek. Je to kultúrna odroda póru.
