V máji, keď rozkvitne hloh aj baza, nachádzame v prírode veľké množstvo ďalších jedlých kvetov. Je vhodný čas ochutnať niektoré z nich, prípadne vyskúšať aj niektoré z netradičných receptov.
Zubačka cibuľkonosná
V apríli a máji v listnatých lesoch zakvitá zubačka cibuľkonosná. Veľmi ľahko ju dokážeme rozpoznať. V pazuchách jej listov nájdeme pacibuľky, ktorými sa rozmnožuje, podobne ako napríklad niektoré ľalie.
Z každej pacibuľky vyrastie nová rastlina. Pre zubačku cibuľkonosnú je to hlavný spôsob rozmnožovania.
Rastie totiž v kvetnatých bučinách a zmiešaných lesoch. Kvitne bledofialovými kvetmi v apríli a máji, keď už sú stromy husto olistené, preto vytvára plody iba zriedka.
Zubačka cibuľkonosná sa nedá pomýliť s nijakou inou u nás sa vyskytujúcou rastlinou. Pacibuľky napríklad tvoria aj niektoré cesnaky, ale pri nich sa nachádzajú v súkvetí a vyzerajú úplne odlišne.
Bazálne pacibuľky tvorí napríklad lomikameň zrnitý, ale iba tesne pri zemi. No pacibuľky zubačky cibuľkonosnej vidíme v pazuchách listov pozdĺž celej byle.

Sú jedlé a veľmi chutné. Chuťou vzdialene pripomínajú kaleráb. Listy majú špecifický tvar. Môžeme ich takisto konzumovať (najlepšie sú mladé), tak isto aj kvety – celá rastlina chutí ako horčica alebo žerucha.
Podobne chutia aj dva ďalšie naše druhy zubačiek: z. žliazkatá a deväťlistá, sú však chuťovo ešte o čosi výraznejšie až pikantné a netvoria pacibuľky.