Slaniská premenené na pasienky sú ďalším príkladom toho, ako človek môže svojou činnosťou obnoviť a udržiavať druhové bohatstvo v krajine.
Vážený návštevník! Práve sa nachádzaš priamo pri vstupe do rezervácie Kamenínske slanisko.“ Týmito slovami na informačnej tabuli víta býk Tutajoš návštevníkov unikátnej prírodnej rezervácie pri obci Kamenín neďaleko Štúrova.
Býk patrí k plemenu sivého stepného dobytka, ktoré sa kedysi tradične popásalo na pasienkoch Panónskej panvy. Spolu s približne stovkou kráv a teliatok postupne vracajú Kamenínskemu slanisku jeho zašlú krásu a kondíciu.
V hodine dvanástej
Kedysi na Slovensku slaniská, na prvý pohľad nehostinné oblasti s vysokým obsahom rozpustných solí v pôde, dosahovali rozlohu viac ako sedemtisíc hektárov. Z nich sa do dnešných dní zachovalo len približne 700 hektárov. Aj tie sú už často na pokraji zániku. Nachádzajú sa na nich skládky, ako napríklad na Bokrošskom slanisku, sú zarastené a chýba im predchádzajúci spôsob obhospodarovania.
„Mnohé slaniská boli odsudzované na zánik s tým, že už nemajú šancu spamätať sa,“ hovorí Pavol Littera z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ). To ich však neodradilo.
Pri vstupe do slaniska postavila obec vyhliadkovú vežu aj prístrešok. (zdroj: Archív)Spojili sa s ďalšími odborníkmi z DAPHNE – Inštitútu aplikovanej ekológie, ľuďmi zo Štátnej ochrany prírody a v spolupráci s miestnymi samosprávami pomocou financií z Európskej únie v rámci programu LIFE vracajú slaniskám ich pôvodnú krásu.
