Podzemnica olejná patrí medzi strukoviny ako hrášok či fazuľa. Zúrodňuje zem, obohacuje pôdu o dusík a prináša vysoké úrody. Dá sa pestovať aj v našich podmienkach, aj keď jej pestovanie má špecifiká.
Tak ako paradajky alebo zemiaky, aj podzemnica olejná k nám doputovala po objavení Ameriky. Prečo sa jej pestovanie nerozšírilo, tak ako to bolo v prípade ďalších plodín z týchto končín? Je teplomilnejšia. No má vlastne podobné nároky na podnebie ako kukurica a práve v kukurici sa na juhu Slovenska aj úspešne pestovala.
Vyhovujú jej slnečné polohy, pričom kukurica jej poskytuje ochranu pred poveternostnými vplyvmi a mierne pritienenie.
Je to prastará kultúrna plodina, strukovina. Inkovia a Aztékovia ju pestovali už pred 6000 rokmi. Prvýkrát sa s ňou zoznámili španielski dobyvatelia v Peru, ktorí rýchlo zistili, že je výborným zdrojom energie.
(zdroj: AdobeStock)Za koloniálnych čias sa viacej využívala ako krmivo pre dobytok. No postupne vzrastala jej popularita, stala sa z nej obľúbená pochutina a našla si uplatnenie aj v kuchyni. Postupne sa podzemnica dostávala do celého sveta. Hlavnými producentmi sa stali Čína, India, Irán, USA a Afrika.
Prednosťou podzemnice olejnej je nielen jej výživová hodnota, ale aj skutočnosť, že obohacuje pôdu o potrebný dusík a dáva bohatú úrodu.
