Článok pokračuje pod video reklamou
Skvelý tohoročný program nášho najvýznamnejšieho prírodného festivalu prilákal do žilinskej Novej synagógy hlavne ľudí blízkych prírode.
Dozvedeli sa, prečo včela medonosná nezachráni svet, prečo je dôležitý život sídliaci pod povrchom zeme aj ako umožniť a uľahčiť život v urbánnom prostredí tým skupinám živočíchov, ktoré sa mu dokázali prispôsobiť.
Téma: Hranice
Hlavnou témou tohtoročného festivalu boli hranice alebo okraje. V praktickom i duchovnom význame. Rozhranie medzi živou a neživou prírodou, medzi lesom a poľom, záhradou a voľnou prírodou.
Hranice medzi mužom a ženou – aj takéto témy ste mohli na festivale nájsť. V prírode kontakt dvoch rôznych prostredí obsahuje vždy najviac života. Tieto miesta sa nazývajú ekotóny a spravidla sú plné rozmanitých rastlín a živočíchov.
(zdroj: Slavomír Uhrín)Pôda je základ
Permakultúrnici vedia, že všetko sa začína v pôde a že starostlivosť o ňu je vždy prvoradá. Prečo, to vysvetlil Jaroslav Záhora vo svojej prednáške Pôda ako živý okraj zeme.
„Povrch rastlinného koreňa je jedným z najzaujímavejších miest kontaktov medzi živou a neživou prírodou. Pochopenie vzťahov medzi kľúčovými partnermi a súpermi v tejto oblasti je prvým krokom k pochopeniu prirodzenej regenerácie organického bohatstva pôdy a iných autoregulačných procesov.“
