Pri jarných vychádzkach do prírody natrafíme aj na pozostatky okvetí divej mrkvy. Na niektorých ešte zostalo niekoľko semienok, ktoré sa na nerozoznanie podobajú semenám kultúrnych foriem.
Divá mrkva bola pre našich predkov neodmysliteľnou súčasťou jedálneho lístka. Šľachtenie odrôd s hrubším koreňom sa rozvinulo až v 16. a 17. storočí
Ako prví začali mrkvu pre korene šľachtiť Holanďania, čoskoro sa tejto „módy“ chytili aj Francúzi. Predtým sa pre korene pestoval hlavne otužilejší paštrnák a potočník sladký (Sium sisarum), ktoré mrkva postupne čiastočne alebo úplne odsunula do úzadia. V súčasnosti jej patrí v objeme pestovanej zeleniny celosvetovo tretie miesto.
Predtým však bola hlavnou konzumnou časťou mrkvy vňať. Vôbec konzumovanie bylinných častí malo ešte v nedávnej histórii oveľa hojnejšie zastúpenie ako dnes, keď mrkvu pestujeme iba pre jej chutné korene a vňať vyhadzujeme. Mali by sme ju aspoň vrátiť na záhony po zozbieraní, odovzdá pôde vysoké množstvo živín.
(zdroj: AdobeStock)Takisto sa u nás v malej miere konzumuje mrkva kvasená, nakladaná s kapustou a ďalšou zeleninou. Je najlepším zdrojom karoténu, a takisto vitamínu B, draslíka a železa.
Často býva prvým pokrmom pridávaným dojčatám. Zvyšuje obranyschopnosť organizmu, zbavuje tráviaci trakt parazitov a blahodarne pôsobí aj na zrak.
Pri pestovaní nezabudnite na kyprenie
Pestovanie mrkvy má svoje špecifiká. Prvým krokom by malo byť predkličovanie semien. Mrkva najlepšie klíči pri teplote viac ako 25 stupňov, pričom sa čas vyklíčenia maximálne skráti a mrkva v sezóne nebude vybiehať do kvetu.
