Boľševník borščový, štiav, divá mrkva i paštrnák boli v jedálnom lístku našich predkov úplne bežné, najmä v polievkach. V regionálnych kuchyniach takéto recepty pretrvali dodnes.
Čo príroda dala
Polievky patrili medzi jedny z najbežnejších jedál našich predkov. Aj v kultúre Slovanov mali svoje pevné miesto. V minulosti hlavnou ingredienciou polievok bol boľševník borščový či žihľava.
Skvelú chuť polievkam vždy dodá koreňová zelenina – najmä mrkva či paštrnák. V minulosti sa hojne zberali a využívali divá mrkva a paštrnák, ktoré sú na našich lúkach bežné. Petržlen ani zeler u nás na divoko rásť nenájdeme. Zato rozšírená je tu chuťovo veľmi podobná kozonoha hostcová, ktorá je vynikajúca aj bez tepelnej úpravy.
Celkom bežné bolo v minulosti pridávanie kvasenej zeleniny do polievok – najmä kvaseného boľševníka borščového. Neskôr, keď sa začali u nás pestovať, pridávali sa aj kvasená kapusta a cvikla, ktoré boľševník borščový postupne úplne nahradili.

Polievky často obsahovali aj prípravok z kvasenej múky (kvások) či kyslých rastlín – najmä štiavov. Z domáckej kuchyne niektorých regiónov Slovenska sa tieto recepty ešte nevytratili. Šťaveľová polievka či prívarok sa v niektorých domácnostiach pripravuje dodnes, hlavne v jarnom období.
V susednom Poľsku aj na východe Slovenska je stále bežná polievka s pridaním kvásku – žurek alebo biely boršč.