Reportáž zo zimného monitorovania vlkov

V uvoľnenej atmosfére sme kráčali jedným z bočných údolí Ľubochnianskej doliny vo Veľkej Fatre. Už sme sa blížili ku koncu transektu, teda danej trasy, na ktorej sme hľadali a aj našli v mokrom snehu stopy vlkov a rysov, ako aj ich potencionálnej koristi. Zahĺbená do rozhovoru som zrazu zbadala, že stopy, do ktorých som neopatrne šliapla, sú – vlčie a že je ich veľa. Veľmi veľa.

Ihneď som si predstavila svorku vlkov, ako ladne, s povievajúcimi huňatými chvostmi bežia dolu údolím. Oňuchávajú jelenie stopy a odbiehajú na okraj cesty, aby si tu označkovali svoje teritórium.

„To je určite tá svorka siedmich vlkov, o ktorej nám hovorili lesníci. Pozrite, bežali odtiaľto zvrchu a tu sa pustili po lesnej ceste dole dolinou. A tu sa k nim pridali ďalší traja,“ s nadšením v hlase číta vlčie stopy Viera Štupáková, ktorá sa na pravidelnom zimnom monitoringu vlkov a rysov Biela divočina na Liptove zúčastňuje už od roku 2016.

Robin k nám prišiel dobrovoľníčiť, a už tu zostal natrvalo

Robin Rigg, zoológ z Veľkej Británie, ktorý za projektom stojí, najprv vlčie stopy pozorne preskúmal, kým jej dal za pravdu.

Našťastie, jednotliví členovia svorky nebežali jeden za druhým, ale vedľa seba. Stopy ich ľavých a pravých láb sú skoro v jednej línii za sebou a vytvárajú úzku čiaru. Naráta ich spolu sedem.

„Tento nález nám pomôže zmapovať túto svorku a teritórium, na ktorom pôsobí,“ hovorí Rigg.

K jednej zo stôp priložil pravítko rozložené do pravého uhla a odfotografoval ho. Zatiaľ Viera Štupáková odobrala sneh z miesta, na ktorom podľa stôp a pachu jeden z vlkov označkoval ich teritórium, a vložila ho do pripravenej nádobky.

Neskôr bude zaslaná na genetickú analýzu. Potom zaznamenali GPS súradnice miesta nálezu a zapísali ich do formulára. Tie večer aj s fotografiami vložia do počítača.

(zdroj: Archív)

Spolu s ďalšími pobytovými znakmi zistenými na skúmanej trase, ako sú stopy v snehu, zvyšky ulovenej koristi či trus, tak poslúžia na presné zmapovanie výskytu vlka dravého na Liptove.