Kvalitné perie do výbavy, chutné mäso na stôl a trvácny tuk do špajze – ak príde na chov husí, na vidieku vždy zastávali významné miesto. Hoci nie sú až také dobré nosnice ako kačky a ani ich odchovy nie sú príliš početné, predsa len v niečom vynikajú.
Bez veľkých nárokov na obilie a prikrmovanie si v sezóne vystačia s pastvou na trávnatých pasienkoch, vodných výbehoch a strniskách. Kdekoľvek by sa pre ich chov našla príležitosť. Častejšie sa chovali v domácnostiach ako na farmách, neraz s úmyslom predaja pre mestské domácnosti.
Stretnete sa s nimi i dnes a to nielen na drobnochovateľských výstavách. Keďže hus je tvor inteligentný, čistotný a od prírody odolný proti mrazom, chovatelia opäť nachádzajú záľubu v ich odchove. Obzvlášť tam, kde si môžu deti užívať ich pozornosť.
Zaujímavosťou je, že v ktoromkoľvek kúte sveta sa človeku podarilo husi domestikovať, ich pôvodné formy žijú voľne v prírode dodnes.
Telesné rámce, kvalita peria a úžitkovosť sa síce priveľmi nezmenili, nastala však zmena v spoločenskom správaní. Kým divé husi sú polygamné, tie domáce zvyčajne tvoria nerozlučné páry. S ktorými plemenami a hybridmi sa môžete stretnúť?
(zdroj: AdobeStock)Hus biela
Hydinári pod spoločným označením husi bielej ponúkajú širokú škálu hybridov, ktoré spoločne vychádzajú z ťažších plemien brojlerového charakteru.
Vyšľachtené pre mäso a pečienku prichádzajú na trh najčastejšie v podobe dvojdňových a trojtýždňových húsat, ktoré potrebujú približne 60 dní odchovu na to, aby dosiahli jatočnú hmotnosť päť kilogramov.
