Stará chalupa má svoju utajenú históriu, ktorú nevypátrate ani v obecnej kronike, ani zo spomienok susedov. Nik vám nepovie, že to boli pôvodne dva skromné domčeky.
Nik si nespomenie na požiar, keď chalupa prišla o pol strechy. A možno ani na vojnové roky, keď stála opustená, zmáčaná dažďami, s rozbitými oblokmi. To všetko na nej zanechalo následky. Prvá zima vám možno už čo-to prezradila.
Od buka do buka
Podlaha, ktorá klesá zo strany na stranu, strop, ktorý sa pridvihuje v kúte či stena, z ktorej odstáva voľne zavesený obraz – ani vám nenapadne vziať do ruky pásmo, olovnicu alebo vodováhu, aby ste zamerali línie miestností.
Dnes už nezistíte, či klesla stavba, alebo je od nepamäti postavená nakrivo. Stôl podložte, obraz preveste na susednú stenu a prestaňte rozmýšľať nad tým, ako všetko narovnáte roštmi, obkladmi či omietkou.

Držte sa vodorovných línií a ponechajte všetko pri starom. Možno práve tá nespútaná nepravidelnosť spôsobuje, že interiér pôsobí útulne. Bez ostrých uhlov a dokonalej pravidelnosti.

Zapustená a vlhká
Vraví sa, že stačí vyvetrať a vniesť do chalupy nový život. Nečudujte sa tomu, že prírodné materiály pohlcujú vlhkosť – zo zeme i z ovzdušia. Bolo by nesmierne náročné upraviť všetko tak, aby ste sa vyrovnali dnešným stavebným postupom.
Okolo domu však môžete vykosiť na meter široký pás bez porastu, na strechu namontovať dažďové zvody a zachovať v interiéri aj exteriéri chalupy pravidlo, že vlhkých častí sa dotýkajú iba priedušné, prírodné materiály.

Každý domček stojí aspoň na hŕbe skál, aby bol vystavaný nad terénom. Dovoľte mu dýchať, žehnajte mu vápnom, prepustite okolo neho vetrík, a ak príde na podlahy či steny, držte sa prírodných materiálov, akými je drevo či konopné plátno.
Chlad a prievan
Máte pocit, že vám odniekiaľ fúka na nohy a prednú izbu nemožno vykúriť tak dobre ako ostatné? Určite o tom vedeli všetci po celé stáročie a nič sa im s tým nepodarilo urobiť. Možno nie je chyba iba v dverách a oknách, ktoré treba po rokoch znovu pretesniť.