Z lúky je viac úžitku ako z trávnika (rozhovor)

Lákajú užitočný hmyz a sú neodmysliteľnou súčasťou prírodných sadov aj záhrad. V poslednom čase sa rozširuje ich zakladanie aj v urbánnom prostredí. Kvitnúce lúky podporujú biodiverzitu, šetria energiou a zlepšujú mikroklímu.

Sú vhodné pre každého? Zhovárali sme sa s krajinnou a záhradnou architektkou Vierou Vnukovou.

Čo sú vlastne kvitnúce lúky, tak ako ich poznáme z modernej záhradnej architektúry? Čím sa líšia od prírodných?

Prírodné lúky sú prirodzene sa vyskytujúce či vzniknuté spoločenstvá travín a bylín, prirodzene vyselektovaných v závislosti od životných podmienok a fyziológie samotných rastlín a ich interakcií. Môžeme ich nájsť napríklad v chránených krajinných oblastiach, chránených areáloch, v otvorenej krajine, do ktorej ľudia minimálne zasahujú.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvuk Video reklama

Z pohľadu záhradného a krajinného architekta sú kvitnúce lúky zámerne novo založené alebo podsiatím upravené vegetačné spoločenstvá tráv s výrazným podielom dvojklíčnolistých bylín. Takéto novozaložené lúky by mali byť čo najpodobnejšie prírode a podporovať druhovú pestrosť.

Viera Vnuková (zdroj: Archív)

Do akých záhrad sa hodia?

Hodia sa takmer do všetkých záhrad a na každú plochu, kde má rásť rovnomerne kvitnúci porast.

Z estetického hľadiska sa výborne hodia do vidieckych záhrad a nemali by chýbať v permakultúrnych a prírodných záhradách.

Miesto majú aj v kláštorných záhradách, parkoch a mimoriadne vhodné sú v priestoroch a v záhradách na okrajoch miest s prechodom do krajiny.

V poslednom čase sa rozmohlo ich zakladanie v urbánnom prostredí mestských celkov – primárne na podporu biodiverzity.

Kam by ste lúku určite neodporučili?

Nepoužila by som ich na plne zatienenom mieste, na extrémne prehnojených a výživných pôdach a ani na intenzívne využívaných plochách.

Má zmysel zakladať takéto plochy aj v malých záhradkách?

Áno, v západných častiach Európy ich nájdete najmä v predzáhradkách.

Veľmi by ma tešilo, keby sa tento trend presadil aj u nás a ľudia by vymenili okruhliaky, skaly či drvinu a farbenú štiepku so zakrpatenými a panašovanými drevinami za pestré a nenáročné spoločenstvá bližšie k prírode.

Predzáhradky v dnes ustálenej podobe si vyžadujú náročnejšiu údržbu, majú za následok otepľovanie ovzdušia a zbytočné zhutňovanie pôdy.

Kedy je vhodné nahradiť trávnik kvitnúcou lúkou?

Ak trávnik, čo je zväčša troj- až päťdruhová monokultúra jednoklíčnolistých rastlín, máme len na pozeranie a nevyužívame ho aktívne, treba skutočne prehodnotiť, či má vôbec pre nás a okolie význam takéto plytvanie vodou, priestorom a našou energiou. Zvlášť s ohľadom na životné prostredie.

(zdroj: PIXABAY)

Trvalé lúčne porasty majú desaťnásobne hlbšiu koreňovú sústavu ako pravidelne nakrátko kosený a zavlažovaný trávnik. Okrem toho poskytujú život nielen mikroorganizmom, ale aj užitočnému hmyzu a prispievajú k ekologickej rovnováhe.

Súvisiaci článok Prirodzená lúka v meste je novým trendom. Skúšajú ho aj v Košiciach Čítajte 

A ako je to s ich zakladaním v mestách?

Lúky patria do skupiny nízko údržbových kompozícií, čo je veľkou výhodou. Výrazne podporujú biodiverzitu a ich neodškriepiteľnou úlohou je aj zachovanie genofondu. No ich realizácia sa musí naozaj dobre premyslieť. V praxi napriek silným argumentom často zvíťazí strach z nepoznaného.

Istá časť verejnosti kvitnúce lúky odmieta.

Ľuďom pripadajú byliny ako burina. Prvý rok kvitnúca lúka zložená z tráv a trvalých bylín vôbec nekvitne, plochy nie sú zapojené a celkovo budia dojem dezolátneho trávnika. Predísť tomuto efektu sa dá použitím prímesi letničiek.

Minimálne prvý rok verejnosť považuje rozhodne za krajšie nízko pokosené trávniky. No na verejných priestoroch tento variant nemá vôbec žiaden efekt. Nízko kosený trávnik sa bez závlahy v lete dostáva do dormancie – trávnik pre svoju záchranu zníži aktivitu na minimum a jeho nadzemná časť zoschne.

V neďalekom zahraničí sa zakladajú pásy s lúčnymi a poľnými kvetmi aj pri frekventovaných cestách. (zdroj: AdobeStock)

To má za následok ešte väčšie ohrievanie odkrytej pôdy a zvýšenie prašnosti. Lúky naopak dokážu prežiť i bez pravidelnej závlahy.

Čo verejnosť považuje za hlavné negatíva kvitnúcich lúk a prečo ľudia namietajú proti ich zakladaniu?

Medzi hlavné nevýhody v mestách patrí problém s nastavením manažmentu údržby. Po ich kosení (aj keď sa robí len raz, maximálne trikrát za sezónu) vznikne veľké množstvo biomasy, ktorú nemožno nechať ležať na ploche. Odkosená časť sa musí vyhrabať a odviezť.

Súvisiaci článok Mimoriadne vzácne Kopanecké lúky pokosili ručne Čítajte 

Ďalšou otázkou sú prvotné náklady. V neposlednom rade sa vynárajú obavy obyvateľov trpiacich alergiami na kvitnúce druhy tráv alebo hmyz.

Verím však, že dôkladným oboznámením verejnosti v mestách a obciach s očakávanými aj dočasne nevzhľadnými efektmi lúk sa spoločnosť nakloní týmto krásnym a ekologickým plochám. Na výslednej súvahe je vždy vidieť, že pozitíva prevážia negatíva.

Čo je dôležité pri výbere lúčneho osiva?

Treba si ujasniť, čo má byť výsledkom. Ďalej je dôležité urobiť správny výber vzhľadom na regionálne lúčne spoločenstvá a aj na charakter daného pozemku - orientáciu voči svetovým stranám, typ pôdy a vlhkosť.

(zdroj: AdobeStock)

Bežnému záhradkárovi pri prvom zakladaní odporúčam poradiť sa o výbere lúčnej zmesi s odborníkom. Realizáciu a údržbu zvládne bez problémov. Zmesí je na trhu naozaj veľa, ideálne je vybrať si regionálnu a vyhnúť sa dovozu z ďalekých krajín.

Keďže v poslednom čase sa poukazuje na vymieranie včelstiev, odporúčam vyberať zmes vhodnú pre včely.

Súvisiaci článok Prírodná záhrada nie je chaos. Má svoju štruktúru Čítajte 

Aké druhy rastlín by mala zmes obsahovať?

Pri okrasných kvitnúcich lúkach vyšší počet druhov v zmesi zabezpečí úspešnosť založenia nového porastu. V zmesi by mali byť zastúpené trávy trsnaté aj výbežkaté.

Vždy sa však dáva prednosť druhom, ktoré vytvárajú menšie množstvo fytomasy. Napríklad 77-druhovú vytrvalú zmes s podielom letničiek tvoria trávy zhruba zo
70 %, vytrvalé byliny 18 %, letničky 10 % a ďatelinoviny 2%.

Je vhodná aj na zelené strechy. Alebo inú obľúbenú farebnú vytrvalú zmes tvorí až 95 druhov rastlín v pomere 20 % tráv, 49 % bylín, 30 % letničiek a 1 % ďatelinovín.

Pri letničkových jednoročných zmesiach je na výber veľké množstvo ideálnych kombinácií podľa farby, času kvitnutia či vône.

(zdroj: PIXABAY)

V čom spočíva starostlivosť o novo založenú plochu?

Najdôležitejšia je príprava pôdy, kvalitne spravený výsev do kríža a primerané zálievky počas klíčiaceho procesu a skorého rastu. Osivo však nevzchádza naraz, niektoré po dvoch týždňoch, iné až po ôsmich.

Súvisiaci článok Považovali ho za škodcu, syseľ sa však na poliach obilím nekŕmi Čítajte 

Potom nasleduje odburiňovacia kosba, kde sa odkosia vrchné časti burín, čím sa znemožní ich reprodukcia.

Vykonáva sa iba pri vytrvalých zmesiach, kde vzídu prvý rok len trávy a nežiaduce byliny. Kosiť stačí raz, maximálne trikrát za sezónu – aj to záleží od zmesi.

V letných mesiacoch bez zrážok treba sem-tam poliať – samozrejme, len neskoro večer, v noci či nad ránom, keď je teplota vzduchu najnižšia a rastliny sú schopné vodu lepšie prijať.

Dá sa kvitnúca lúka založiť aj na existujúcich trávnikoch?

Lúka sa dá založiť aj na existujúcom trávnom poraste. Trvá však dlhšie, kým sa objaví požadovaný efekt.

(zdroj: PIXABAY)

Dá sa seno z týchto okrasných lúk použiť na skrmovanie?

Nie. Pre zver, dobytok či domáce zvieratá sú určené špeciálne pastevné zmesi, navyše s prihliadnutím na druh zvierat.

Existujú zmesi pre hovädzí dobytok, pre ovce či kone, zmesi na seno alebo na čerstvú pastvu a výnimkou nie sú dokonca ani zmesi pre medonosný hmyz.

Je pravda, že lúky tvoria biotop pre drobné živočíchy. Čo však obávané kliešte?

Aj kliešte majú svoje predátory a choroby. Čím väčšia biodiverzita, tým menšie riziko premnoženia jednotlivých druhov. Ak chcete cez lúku chodiť, využiť môžete napríklad pravidelne kosené chodníčky.

(zdroj: Archív)

Ako je to s peľovými alergiami?

Kvitnúcich lúk sa, samozrejme, môže dotýkať aj téma peľových alergií a to hlavne na pele tráv. Zatiaľ na trávy - čelaď lipnicovité. Testy sa nerobia jednotlivo na každý druh. Nemáme teda k dispozícii celý zoznam možných alergénov.

Súvisiaci článok Lúky plné kvetov sa vracajú do miest. Kde by boli vhodné v Bystrici? Čítajte 

Najčastejšie testovanými alergénmi sú pele mätonohu a raže. Tým sa viete, samozrejme, vyhnúť, dokonca sa v zmesiach kvitnúcich lúk ani nenachádzajú.

Môžu však do porastu naletieť. Veľa ľudí je alergických na iné trávy a aj na rôzne byliny ako púpava, žihľava či dokonca sedmokráska.

Riešením pre alergikov nie je vybetónovaná plocha, ale vhodná liečba. Najmä sa treba zamyslieť nad neustálym rastom počtu alergických osôb a snažiť sa odstrániť ich príčiny, nie dôsledky.

(zdroj: PIXABAY)