Hlavovanie je veľmi dômyselný spôsob pestovania stromov, z ktorého ťaží príroda, ako aj ľudia. Hlavové vŕby potrebujú na svoju existenciu ošetrovanie človekom. Vďaka ochranárom sa vracajú späť do krajiny.
Vŕby na Veľkolélskom ostrove
Vystúpili sme z auta a zbehli dole briežkom z hrázde k brehu Veľkolélskeho ramena medzi desiatky hlavových vŕb. Hrčatých, pokrútených do bizarných tvarov, často s rozštiepenými kmeňmi, ktoré už nevydržali ďalej niesť váhu svojich strapatých hláv.
Po dlhých rokoch zanedbávania z niektorých ostali už len mŕtve torzá trčiace do výšky alebo ležiace na zemi. Napriek takmer zimnému dátumu v kalendári sa tu ozýval štebot vtákov a nad hlavami nám poletoval, asi teplým slnečným počasím vylákaný, netopier.
V umení aj v ľudovej slovesnosti
- Hlavové vŕby s obľubou stvárňoval Vincent van Gogh aj ďalší významní výtvarníci Zolo Palugyay, Ernest Zmeták, Miloš Alexander Bazovský a mnohí ďalší.
- Pojem bútľavá vŕba prenikol do slovenčiny ako pomenovanie niekoho, komu sa môžete vyžalovať.
- Spieval o nej aj Jaro Filip v známom šlágri Za dedinou, ktorého text napísal Milan Lasica.
V tomto zákutí prírody bolo cítiť pôsobenie mnohých ľudských generácií, ktoré vedeli, ako žiť v symbióze s prírodou. Citlivo v nej dlhodobo hospodárili spôsobom, z ktorého mala osoh aj príroda a nezanechávali za sebou bezútešnú, mŕtvu spúšť.
„Tieto vŕby sme orezali len minulú zimu, a ako parádne sa zmladili. Nové konáriky vyhnali aj niektoré z tých, ktoré sme už nadobro odpísali,“ povedal Pavol Littera z neziskovej organizácie Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) s nefalšovanou radosťou v hlase.
Počas posledných viac ako desať rokov BROZ vrátilo na Veľkolélsky ostrov – jeden z najväčších dunajských ostrovov na Slovensku, tradičný spôsob hospodárenia, typický pre lužné lesy a mokrade. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je pestovanie hlavových vŕb.
Jednoducho, ale premyslene
Slovným spojením hlavová vŕba sa neoznačuje druh vŕby, ale veľmi dômyselný spôsob hospodárenia s touto drevinou. V minulosti sa hlavovanie využívalo v celej Európe a do dnešných dní sa zachovalo hlavne v jej západnej časti.
(zdroj: archív Pavla Litteru)Takto pestované stromy sa dodnes vyskytujú napríklad v Taliansku, Francúzsku, Nemecku či vo Veľkej Británii.
