Už ste niekedy omylom oprali vlnený sveter v práčke na 40 °C, nebodaj ešte pri vyššej teplote? Tak potom presne viete, ako vyzerá splstená vlna. Niet už cesty späť. Pôvodne dospelácky sveter je zrazu veľkosťou vhodný pre dieťa. Tento jav však nachádza aj široké uplatnenie pri technike nazvanej plstenie.
Vlna má zvláštne vlastnosti. Okrem iných sa pôsobením tepla, vlhka a mechanického pohybu zráža a vytvára kompaktný tvar, plsť. Je to netkaná lisovaná látka zo živočíšneho vlásia. V historických dobách ľudia pri plstení využívali rôzne, často veľmi vynaliezavé spôsoby.
Prví boli pastieri?
Najstaršie dochované kusy tejto naskrz prírodnej látky majú až niekoľko tisíc rokov. Plstenie zrejme vynašli pastieri, ktorí si na ochranu pred chladným počasím vkladali nastrihanú ovčiu vlnu do krpcov a tá sa pôsobením vlhka a tlaku chodidiel splstila a vyformovala sa v tvare nohy.
(zdroj: Autorka)Podľa historického slovníka slovenského jazyka naše najstaršie dochované písomnosti, kde sa zmieňuje plsť a plstenie, pochádzajú z roku 1473: „ktoz druheho wrecze nebo wlnu nebo sedlo nebo plst wezme“. V písomnostiach zo 17. aj 18. storočia sa spomínajú takzvané plstky, s ktorými sa už v modernej dobe nestretávame. Boli to plstené výrobky chrániace lýtka pred chladom.
V stepi
Metódu plstenia ako prirodzenú súčasť každodenného života oddávna používali napríklad mongolskí pastieri, ktorí žili kočovným životom.
Potrebovali nielen kvalitný odev do nehostinného prostredia, ale aj prenosné bývanie. Z ovčej vlny plstili látky, šili z nich diely pre jurty, ktoré ich chránili pred horúčavami, ale aj snehom.
